Plavím sa loďkou,
ale pevninu nevidím.

Neviem, ktorým smerom ísť mám.
Vlny sú dravé,
voda studená,
Ako moja duša osamelá.

V tom okamihu bezradnosti
zbadám v diaľke svetlo.

To si ty!
V ruke lampáš držíš
a ukazuješ mi správny smer

Stojíš ako maják.
vietor ti veje do vlasov
a odhodlane stojíš a čakáš

Svietiš mi na plavbu.
Svietiš kým nevykročím z loďky
A nepohladím po tvary.
Už sme na vždy svoji.