Písmenka predo mnou,
na čiernom podklade,
S bielou farbou.

S každým písmenom,
vieš vyjadriť svoje pocity.

Kladné i záporné.
Každým slovom
vieš pochváliť aj ublížiť.

Je len na tebe
Ako začneš vetu.

Bojím sa ísť so ženou von,
mám strach z ďalšej nevery.

Už som sa raz sklamal,
znovu to zažiť nechcem.

Radšej budem sám,
než toto znovu zažiť.

Ako to prekonať
a znovu začať milovať?

Skoro si zišiel z tohto sveta.
Doplatil si na nezodpovednosť vodiča.
Smútok ma zalieva pri myšlienke, že už si preč.
Bol si zlatý a super chalan, budeš na tomto svete chýbať.

Vybral si zlú cestu ísť domov.
Tvoja cesta sa skončila.
Teraz si naším strážnym anjelom.
A dávaš na nás pozor.
Neboj smútok prestane jedného dňa.
Budeme na teba spomínať a len v dobrom.

Zlé chvíle neboli.
Bol si synom, vnukom, bratrancom.
Ale hlavne bol si veľkým pokladom.
Kde si došiel bola zábava.
Teraz si v nebi.
A tancuješ na oblaku.
Verím, že ti je tam lepšie.
A zabávaš sa na nás ako žijeme tu.
V našich srdciach ostaneš stále.

Nastúpila sa do vlaku
Vo vlaku sme sa spoznali.
Ty si mala úsmev na perách
ja v nálade z hrdzavého moku.

Stretli sme sa v reštaurácií.
Zaplietala si mi vlasy do vrkočov
Na deň sme sa odlúčili
No opäť nás k sebe nasmeroval osud.

Ja som čakal na svoju kapelu
teba bolel chrbát
pred zvukárom som ťa masíroval
Potom začali hrať.

Počas koncertu som ťa chytil za ruku,
nebránila si sa.
Moju ruku si si pritlačila o svoje brucho
Nežne sme sa hladili
Neskôr prvý náš bozk.

Pozval som ťa rande.
Po festivale sme sa rozlúčili v Bratislave.
Šla si na vlak do svojho mesta.

Potom si po festivale prišla za mnou
užili sme si deň pri pive a jedle.
Neskôr výlet do Prahy,
Večerné prechádzky
Romantické držanie za ruky
Skoro podpálenie hotela,

Spoločné navštevovanie koncertov
Cítil som sa ako v siedmom nebi,
Rok sme sa navštevovali.
Ráno sme si navzájom česali vlasy,
a plánovali ako využijeme deň.

No po roku prišli čierne mračná aj k nám.
Ty si si v meste našla iného.
Prázdne miesto v mojom srdci ostalo
Pozeral som sa iba na mokré vankúše.
Naše fotky som spálil.

Niektoré fotky roztrhal.
Prázdne miesto vedľa mňa,
Prázdne steny bez fotiek.
Mali sme si iba niečo odovzdať
a potom ísť svojou cestou
každý ďalej sám.

Z vlaku ťa vidím prichádzať.

Tvoje vlasy svietia diaľ.

Smeruješ priamo ku mne Len chytiť ťa nesmiem.

Ja to aj tak poruším. A moje objatie držíš. Kráčame spolu po boku.

Neviem sa na teba prestať dívať. Už sme doma. Pozorujem ťa ako papáš.

Po večeri si ľahneme.

Počkám kým zaspíš… Spíš nádherne.

Túlim sa k tebe.

Cítim tvoje teplo A tvoj dych.

Nádherne voniaš.

Netušíš, že ťa hladím Obrátiš sa ku mne A objímeš ma tiež.

Sama nevieš Čo si urobila. Ale ja si to užívam.

Za každú chvíľu s tebou Som vďačný.

Som rád že si.

Co štědrý den přichystá,
děda Mráz je sadista.
Místo dárku v košíčku,
nese dětskou hlavičku.

Otci z břicha vidle trčí,
Matka tase v koutku krčí.
Dojde však i na ní,
Mrázik nad ni pilu sklání.

Mrázik teď má dlouhou chvíli,
kolem jdoucí z okna střílí.
Mrázik vyšel na ulici,
v podpaží má brokovnici.

Chodec cítí velká muka,
V tele věži cizí ruka.
Mrázik chvilku v tele šátrá,
pak najist vytrhl játra.

V dálce spatři dětsky průchod,
ke střelbě má dobrý důvod.
Se šíleném výrazem,
lije benzin na zem.
Na zem kolem školky,
kde se hrají kluci holky.
Děti spatři Mrazíka,
každý za nim utíká.

Mrázik hází sirku na zem,
děti hoři jako listy,
Mrázik zatím zbraně čisti.
Tady dílo dokonal,
zas může jít o dum dal.

Kopem.
Zem je stvrdnutá.
Dlane mi krvácajú.
Pot mi tečie po tvári.

Už nevládzem ďalej.
Chcem to vzdať.
Zem moje telo nechce asi priať.
Prečo musí zem tak tvrdá byť?

Na náhrobnom kameni,
moje meno svieti.
Len zem nepustí.

Sťaby kameň.
Už aj betón je mäkší,
ako táto zem.

Dávam si otázky
prečo ma zem nechce?

Mám ešte nejaký údel
na tom to svete?

Veď, už iné východisko nie je.
Veľa zla a málo radosti.
Chcem to skoncovať.
Nič už nechcem cítiť.

Odísť chcem.
Veď ostane len kameň.
Nikomu chýbať nebudem.

Po ukončení samovraždy,
ma prosím hoďte do tejto jamy.
Dovi.

Môžem sa snažiť ako veľmi chcem.
Ale všetko čo urobím po čase sa ukáže ako zlé.
Už kašlem na svet , lebo on kašle na mňa.
Vždy mám pomáhať a nik nepomôže mne?
Načo taká robota.
Spoznáš zradcu, keď nemáš brata.
Prehnať guľku hlavou riešením hádam ostáva.

Ísť preč.
Nezastavovať sa.
Umrieť v pokoji, bez umieračika
a podobných sprostostí je sen.

Ticho ma nechať rozkladať niekde v pokoji v poli.
Hádam zo mňa budú mať úžitok sokoly a orly.

Keď už ľudstvo nechápe, že som bol ľudská bytosť.

Čo je krajšie ako cítiť vôňu osoby,
ktorej padne človeku do náručia?

Osoba, ktorá neopustí,
a vždy bude pri tebe?

Cítiť na tele nežné dotyky,
ktoré chce cítiť každý.

V posteli sa túliť.
Hľadať oporu.
Pocit bezpečia.

Niekto, kto čaká.
Niekto pre koho sa oplatí žiť.
Niekto kto naučí milovať.

Alebo v živote platí iba:
Milovať znamená
Pochopiť, že druhá strana
milovať prestane?

Ráno si vykračujem po mokrom chodníku.
Dážď príjemne chladí na tvári.
Vietor fúka ale nie dravo.
Je ticho sotva duša prejde oko.

Tma, ticho, chlad, samota, mráz.
To sú veci ktoré cítim keď idem po chodníku.
Ešte je noc.
Oči mám zalepené ešte od spánku.
Ale idem oproti príjemným kvapkám ranného dažďa.

Chvíľku sa trasiem od zimy ale len chvíľku.
Cez kvapky na okuliaroch vidím len svetlo nočných lámp, ktoré za pár minút zaspia a viem že sa zase zobudia až večer.

Každý deň keď stávam z postele nič iné si nepripomínam len ako ráno pôjdem po mokrom chodníku a prechádzanie medzi chladnými kvapkami dažďa.

Si sám.
Nemáš nikoho komu by si sa zdôveril s problémami.
Počuješ iba ako sa ti každý vysmieva.
Si hovoríš, že raz sa to zmení.
Hovoríš si to furt keď držíš žiletku v náručí.
Nevieš čo už v beznádeji máš robiť.
Už píšeš list na rozlúčku.
Ale len kvôli tomu, že ešte nechceš odisť z tohto sveta.
Hľadáš zámienku prečo ešte chceš žiť.
Rozmýšľaš niekoľko hodín nad otázkou prečo ešte neodisť.
Ale márne.
Na to prečo máš žiť nikdy odpoveď nenájdeš.

Tak, už si sa rozhodol to ukončiť.
A lepšiu chvíľu na ukončenie, už asi mať nebudeš.
Tak to dokonči čo si začal už dávno.
Už ťa nik nezmláti.
Nikto ti nevynadá.
Dúfam, že na druhom svete ti bude lepšie ako tu.

Bolesť a hnev v sebe dusím.
Nikomu nič nepoviem.
Všetko zvládnuť sám chcem.

Sám v temnote.
Sám na tomto šírom svete.

Nikoho si nevšímať.
Iba chcem prežívať bolesť.
Svoju bolesť.

Svoju, ktorá dlho- dlho chce u mňa pretrvávať.
Nedokážem prejsť na iné myšlienky.

Iba seba deštruktívne mám myšlienky.
Neviem na svojich rukách spočítať jazvy.

Ale tie ma ani moc netrápia.
Skôr tá bolesť pri srdci ma trápi.
A jazva na duši.

Vždy ak si na niečo bolestné spomeniem,
tie jazvy na srdci a duši zacítim.

Pripomenú sa slzami.
A neprestajným revaním.

Už chcem, aby sa to skončilo.
Chcem, aby všetko zlé sa pominulo.

Jedine čo mi ostáva je dúfať.
Že raz opäť začnem žiť.

Pálim staré básne.
Či sa mi páčili a či nie za chvíľku budú všetky stratené.
V básňach bol kus mojej boľavej duše.
Vždy, keď som jednu báseň napísal, zobrala so sebou aspoň trošku z toho zlého, čo bolo vo mne.
Oheň pri krbe hreje.
Pri ohni plačem a stále len spomínam.
Spomínam na všetko čo bolo.
Či už krásne chvíle alebo smutné.
Tie básne mi to všetko pripomenuli.
Je to ako denník, ktorý som si nikdy neviedol, ale predsa som všetko napísal.
Nevedomky som si viedol denník.
Všetky pocity, všetko okolo mňa bolo napísané,
spolu zviazané
a uložene v prachu na hornej polici.
Jedného dňa som prišiel na to, na čo ich tam mám?
Čítať sa mi to už určite nebude chcieť.
Nebudem si jatriť svoje rany.
Spálim to.
Tak tu teraz sedím pri ohni.
S vínom v ruke.
Na rýchlo si všímam nadpisy niektorých mojich diel.
Niektoré ani nadpisy nemali.
Už sa neviem dočkať kedy to všetko boľavé ľahne popolom.
Nech všetko ostane v mojom srdci a nie na papieri.
Nechcem už viac myslieť na to čo bolo, ale chcem, aby ma zaujímalo to čo bude.
Hádam sa mi to raz podarí na všetko zabudnúť a začať z novu.

Bol pod večer. Užíval som si najdrahšie chvíle s mojou manželkou. Ešte sme sa obaja pozerali na nové prstene, čo sme si navzájom darovali. Tešili sme sa z to ho, že už sme konečne manželia. S novými prsteňmi na rukách sme si opakovali svoje spoločné priezvisko a vždy sme sa zasmiali. Stále sme sa museli štipnúť či to nie je sen a bol som rád, keď som mohol hrdo povedať, že toto sen veru nebol. Pozorovali sme spolu ako zapadá slnko. Pri západe slnka a pri sviečkach sme popíjali ohriate červené víno. V pozadí okrem cvrlikania cikád sme počuli šum vodopádov. Šum vodopádov prehlušoval cikády, ktoré aj tak vytrvalo cvrlikali. Vánok mojej žene vial do vlasov a ja som sa len usmievam ako za taký krátky čas dokáže byť, tak strapatá. Nik nás nevyrušoval. Sme boli len pre seba. Len mi dvaja a nikto iný. Ako sme sa na seba tak pozerali tak som si všimol na jej očiach, že zaspáva a aj je to počuť na jej hlase. Stihne mi povedať slová: „Zlatko nejako som unavená z cesty.“ V tom momente mi zaspala na pleci a počúval som ako dýcha. Chvíľu som si ju tak nechal na pleci a vychutnával som si ten vzácny okamih. Hoci sme boli tak spolu neraz, ale toto bolo prvý krát čo sú na okolo vodopády. Čo môže byť lepšie ako človek, ktorého milujete a vodopády na okolo? Veď taká chvíľa sa nenaskytne každý deň. Ale po čase som ju už odniesol na rukách do postele. Keď, už ležala tak som si priľahol k nej a pritúlil som sa, ale opatrne, aby som ju nezobudil. Ako som ju držal a nežne hladkal tak som sa zahľadel do jej momentálne zavretých očí a povedal som si po tichu, aby som neskazil tú to nádhernú chvíľku: „Miláčik spinkáš ako najmilšie šteniatko na svete .“ Pobozkal som ju nežne na čelo. Ona sa prehodila na druhú stranu a povedala zo sna: „miláčik ľúbim ťa.“ Kto vie, čo sa jej snívalo. Potom niekto zaklopal na dvere. Tak som pomaličky vstal z postele a otvoril dvere. To obsluha priniesla šesťdesiat červených ruží. Poďakoval som sa a zatvoril dvere. Ruže som dal do vázy, ktorá už bola prichystaná. Stačilo, už len napustiť vodu. Po krátkom čase sa prebudila. A rozospatým hlasom povedala: „Aká pekná vôňa normálne sa mi vo sne snívalo, že som v kvetinárstve“ Zacítila ruže, ktoré som jej ešte dodatočne daroval. Potom, mi naznačila pohľadom, aby som šiel za ňou do postele. Tak som šiel. Chvíľu sme sa objímali a dávali sme si nežne božteky. Pri bozkoch som ju šteklil s ružou po chrbte. Veľmi sa jej to páčilo a nechcela, aby som prestával. Potom som zobral ešte jednu ružu a tú som jej dal do jej lesklých vlasov. Ona sa v tom momente usmiala a vášnivo ma objala. Keď sme sa tak vášnivo objímali na posteli tak mi jemne a nenápadne začala rozopínať košeľu. Moc som to mu nevenoval pozornosť. Uvedomil som si to , až vtedy, keď ma začala hladkať bo bruchu. Tak som jej aj ja začal rozopínať šaty. Z ničoho nič sme boli obidvaja len v spodnej bielizni. Za chvíľku už sme na sebe nemali vôbec nič. Obaja sme sa tešili na to čo bude ale pritom sme mali aj trému. Už sme neboli len pri bozkávaní. Tiahlo nás to trošku iným smerom. Smerom, ktorý sme ešte ani jeden nepoznali. Obidvaja sme sa nato čo bude veľmi tešili. No a po krátkom čase sme sa tešili že možno o 9 mesiacov bude naša rodina aspoň o jedného človeka rozrastenejšia. Veď všetko ukáže len čas….

Vojdem do bytu a ty tam niet
nikto ma nevíta ani nehľadá.
Chýba mi pohladenie a nežné bozky.
Keď idem spať žiadne túlenie
len prázdne miesto vedľa mňa.
Potom sa teším, že sme spolu
no ráno vstanem….bol to len sen.
Stále ťa počujem a stále cítim vedľa seba.
Stále na teba myslím vodne a aj v noci.
Čakám neustále kedy ťa znovu uvidím
No viem že za chvíľu sa opäť musíme rozlúčiť.
Na pár dní spolu a znovu späť
na pár rokov to je náš údel.

Lietať si oblohou
Prelet nad vodou
povzniesť nad horou
Lietať si kam chcem
Na nič nemyslieť
Plávať vzdušnými prúdmi
V búrke zosadnúť
Nachvíľu zmoknúť
Otriasť sa od vody
Užívať si ticho slobody
Pokračovať v lete
Kam ma krídla zavedú
Letieť krajinou
Zvysoka sa dívať na svet
Zosadnúť v horách
Na chvíľu oddych
Hlboký nádych
Znovu pokračovať
Počúvať len krídla slobody

Osamelí sme, keď si odišla preč.
Vzťahy ochladli.
Diaľka nás rozdelila.
Každý deň sme na telefóne.
Výdobytky techniky nás spojili
Pred piatimi rokmi.
A po piatich rokoch sme sa odlúčili
A tie technické prvky nás znovu snažia spojiť.
Žiaľ nevyhradia dotyky
a teplo tvojej periny.
Myslím na teba a ty na mňa.
Ale samota ma sužuje.
Prázdna izba prázdny byt.
a prázdne miesto v mojom srdci.
Láska chladne a opadá
ako listy na stromoch v jeseni.
Umelo vzťah držíme.
Neuvedomujeme si
že sa brzdíme
A už sebe nie sme nápomocní.

Plavím sa loďkou,
ale pevninu nevidím.

Neviem, ktorým smerom ísť mám.
Vlny sú dravé,
voda studená,
Ako moja duša osamelá.

V tom okamihu bezradnosti
zbadám v diaľke svetlo.

To si ty!
V ruke lampáš držíš
a ukazuješ mi správny smer

Stojíš ako maják.
vietor ti veje do vlasov
a odhodlane stojíš a čakáš

Svietiš mi na plavbu.
Svietiš kým nevykročím z loďky
A nepohladím po tvary.
Už sme na vždy svoji.

Ty naša škola stojíš!
60 rokov nám už slúžiš.
Toľko detí prešlo tvojou bránou.
Zmenila si priestory.
Menila si riaditeľov školy.
Deťom si ponaprávala chyby reči.
Za veľa ti deti vďačia. I ja.
Vďaka tebe život je ľahší.
Pomohla si nie len mne,
Ale pomáhaš aj iným deťom.
Vďaka tebe je život ľahší.
Na teba sú len krásne spomienky.
Učitelia pomáhajú zvládnuť matiku i fyziku.
Naučiť písať: i a y pomáhajú.
Pomáhajú zvládnuť učenie.
Dúfam že škola bude slúžiť i na Ďalej.

Škrt zápalkou o krabičku
Priloženie k cigare
A následné rozpálenie
Prvé ťahy a pocítiť tabak
Neskôr dúšok z whisky
Malý, nech pôžitok potrvá
Nemám sa kam ponáhľať
Je len noc a ja.
Spoločnosť mi robí, len môj tieň.
Ticho.
Potiahnem si znovu
Dym stúpa k nebesám.
Nič nevnímam
Iba vôňu cigary.
Nič ma v tomto sladkom
Momente nevyruší.
Som len ja
A moja cigara

Par písmen prečítať
Do príbehu sa vnoriť
Každý človek si nájde
To, čo ho čítať baví
Poézia
Beletria
Triler
Či mágia
Dej ťa raz pohltí
A dočítať to proste musíš
Otvorený fantázií
Sloboda predstavivosti
Neobmedzené možnosti
Raz lietaš v oblakoch
Bojuješ s drakom
Rozhodneš čarovať
Ba čítať poéziu
Raz ťa to tvoje chytí
A už nepustí
Maj rad knihy a čítaj

Vyjadri svoje pocity
Ba svoje myšlienky
Na papier sa vyjadri
Vytesaj do skaly
Prejav je na tebe
Píš o láske
Napíš príbeh
Myšlienky sú slobodné
Len ich vyjadri

Čakám ťa vodne v noci
Kedy prídeš z tvojej cesty
Zavriem oči
tvoju tvár vidím
Ráno vstanem
Znovu čakám.
Hľadám ťa doma
Hľadám ťa z najvyššej veže
No pocit mám hrejivý pri srdci
Že viem, že sa ku mne vrátiš za pár dní

Kariéra

Venujem sa IT technológiám. Mám skúsenosti s technickou podporou.

Aktívna práca:

Momentálne pracujem na Miestnom úrade v Karlovej vsi.

Náplň práce:

Spravujem vnútornú sieť, Asterisk, Windows Server, web stránku, ktorá je postavená na WordPress.

Dosiahnuté najvyššie vzdelanie:

Absolvoval som vyššie odborné štúdium na SPšE Zochova 9. Úspešne ukončenie s titulom DiS. (Diplomovaný špecialista).

Počas štúdia:

Počas štúdia, som robil projekt Asterisk (VoIP) Voice over Internet protocol. Tento projekt som zo začiatku chcel robiť iba na lokálnej sieti. Ale videl som v tom potenciál a tak som si zriadil verejnú IP  adresu a urobil som to tak, aby sa dalo dovolať aj z „vonku“. Z hocijakého miesta len podmienka je stabilný internet. Asterisk som urobil na Raspberry PI 2. Neskôr som to prerobil na Raspberry Pi 3 +B. Keď to bolo hotové a podrobne zdokumentované, tak som si urobil VoIP sieť pomocou Cisco zariadení. Samozrejme cenovo je to neprístupné, a tak som to použil nástroj Cisco Packet Tracer.

Čo je Raspbeery:

Raspberry Pi je mikropočítač, ktorý je vyvinutý anglickou spoločnosťou Raspberry Pi Foundantion za účelom, zlepšiť počítačovú gramotnosť u detí na základných školách.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Raspberry_Pi

Ďalším takým rozsiahlym projektom bol multimediálny server tzv. Kodi. Tú dobu som ešte nemal (NAS) Network Attached Storage. Tak som na router pripojil Disk od firmy HP s kapacitou 2 T (2 terabajty). Už je zapojený pár rokov a stále funguje. Mám na ňom dáta, či už filmy alebo svoje osobné dáta.

Neskôr som dostal spomínanú  NAS od firmy Synology. Kde som sa hral s právami užívateľov. Čítanie zápis a zriadil Chat. Všetko som to tlačil cez VPN. (Virtual private network). VPN som zriadil cez OpenVPN. Klienti, ktorím som dal prístup si môžu nainštalovať aj cloud clienta do PC alebo telefónu a k svojím dátam majú prístup neobmedzene. Jediné, čo im obmedzuje prístup je kapacita diskov. V NAS mám 4 T + 4 T to je do hromady jeden RAID. Zvolil som RAID 1. A ďalšie disky sú 1 T + 1 T, tiež som zvolil RAID 1.

Takým menším projektom bola aj inštalácia WordPress na Raspberry Pi 2. OS som použil Raspbian. Kde som si zriadil cvične web stránku a skúšal som si WordPress ako taký.

Raspbian je rodina Debian. Podobné príkazy ako ma Ubuntu alebo Debian.

Po škole:

Keď som skončil školu a začal pracovať. Klient ma požiadal, aby som mu urobil Asterisk na Virtual private server. (VPS).

Zvolil som Debian 9 a na ňom nainštaloval Astersik s Graphical user interface. (GUI). Z dôvodu, aby sa administrátor nemusel pripájať cez Secure Shell (SSH) a cez terminál písal príkazy. Takto sa prihlási na Asterisk a priamo môže pridávať užívateľov, bez znalosti príkazového riadku v Linuxe.

Presný postup inštalácie nájdete tu:

https://www.informaticapressapochista.com/asterisk/install-on-debian-stretch-9-4-the-fabulous-asterisk-14-freepbx-14/

Call Centrum (IVR)

Jedného dňa som dostal projekt, urobiť Call centrum. Vybral som si distribúciu Cent OS  7. (Z mojich predošlích skúseností, počas inštalácie vzniklo najmenej problémov.)

Na Linux som naištaloval Asterisk 13 s nadstavbou freePBX. Po skončení inštalácie, som cez GUI nakonfiguroval klapky s telefónnymi číslami. Urobil SIP trunk. Potom vytvoril 2 hlasové skupiny, 998, 999. Po tomto kroku som nahral hlášky na server. Keď som zavolal z telefónneho čísla, na IVR, tak sa hlasový robot ozval, aby som stlačil 1 2 alebo, keď som stlačil iné číslo, tak zaznelo „Momentálne žiadny technik sa Vám nemôže venovať“.

Záľuby:

V neposlednom rade aj, keď mám rád svoju prácu ma baví ma žiť aj aktívne.

Zo športu:

Beh, plávanie, korčuľovanie, otužovanie, K2, turistika, tenis, squash a florball.

Občas trénujem ľudí v posilňovni a dávam masáže. Načo si aj budem robiť v budúcnosti aj certifikáciu.

Umelecké záujmy:

fotografujem a v minulosti som organizoval vernisáž. 

Hrám na gitare aktívne som hral na gitare 15 rokov ale kvôli času sa žiaľ nedá všetko stíhať. Gitaru som aj jednu dobu učil.

Píšem básne a aj som v minulosti bol súčasťou literárnych večerov, kde sme recitovali svoje diela.

Iné:

Baví ma hrať šach, a rád sa venujem ľudovým remeslám. Najviac ma očarilo hrnčiarstvo a práca s drôtom.