Obsah

• Čo je Batocera Linux?
• Čo všetko Batocera umožňuje?
• Batocera ako multimediálne centrum
• Minimálne hardvérové požiadavky
• 1. Použitý hardvér
• 1.1 Hardvérová konfigurácia
• 1.2 Rozdelenie úložísk
• 1.3 Arkádové ovládanie
• 2. Inštalácia Batocera Linux 43.1
• 2.1 Stiahnutie operačného systému
• 2.2 Príprava microSD karty
• 2.3 Prvé spustenie Batocery
• 2.4 Povolenie SSH a vzdialená správa Batocery
• 2.5 Overenie hardvéru a operačného systému
• 2.6 Dôležité adresáre a konfiguračné súbory Batocery
• 3. Konfigurácia GPIO joysticku a arkádových tlačidiel
• 3.1 Identifikácia GPIO ovládača
• 3.2 Aktivácia GPIO ovládača v Batocere
• 3.3 Mapovanie joysticku a tlačidiel v EmulationStation
• 3.4 Nastavenie HOTKEY a ukončovania hier
• 4. Konfigurácia zvukovej karty WM8960 Audio HAT
• 4.1 Kontrola dostupných zvukových zariadení
• 4.2 Aktivácia WM8960 Audio HAT
• 4.3 Kontrola hardvérovej konfigurácie Raspberry Pi
• 4.4 Reštart systému a kontrola zvukovej karty
• 4.5 Nastavenie zvukového výstupu
• 4.6 Testovanie zvuku
• 4.7 Riešenie problémov so zvukom
• 4.8 Výsledok konfigurácie
• 5. Konfigurácia externého USB SSD na ukladanie hier
• 5.1 Identifikácia externého SSD
• 5.2 Nastavenie automatického pripojenia SSD
• 5.3 Kontrola dostupnosti SSD a bezpečný prenos hier
• 6. Príprava ROM súborov a hier pre Batocera Linux 43.1
• 6.1 Príprava pracovného prostredia na Linux Mint
• 6.2 Príprava MS-DOS hier pre DOSBox Pure
• 6.3 Príprava hier pre klasické herné konzoly
• 7. Konfigurácia DOSBox Pure a individuálne mapovanie MS-DOS hier
• 7.1 Kontrola emulačného jadra DOSBox Pure
• 7.2 Mapovanie arkádových tlačidiel na klávesnicu v DOSBox Pure
• 7.3 Kontrola a správa súborov .rmp v RetroArchu
• 7.4 Praktické nastavenie ovládania hier Dyna Blaster a Heretic
• 7.5 Výkonové obmedzenia Raspberry Pi 3 pri MS-DOS hrách
• 7.6 Zhrnutie konfigurácie DOSBox Pure a odporúčania

Čo je Batocera Linux?

Batocera Linux je bezplatná open-source linuxová distribúcia určená predovšetkým na emuláciu klasických herných konzol, arkádových automatov a starších počítačov.

Jej hlavnou výhodou je, že obsahuje pripravené prostredie na spúšťanie retro hier bez potreby inštalácie a konfigurácie každého emulátora samostatne.

O prehľadné používateľské rozhranie sa stará EmulationStation, prostredníctvom ktorého môžeme organizovať hernú knižnicu, vyberať jednotlivé herné platformy, nastavovať ovládače a spúšťať hry.

Batocera podporuje viacero hardvérových platforiem vrátane počítačov s architektúrou x86-64 a vybraných jednodoskových počítačov, medzi ktoré patrí aj Raspberry Pi.

Čo všetko Batocera umožňuje?

Medzi hlavné možnosti patria:

• Emulácia retro hier – podpora klasických konzol, arkádových automatov a starších počítačov vrátane MS-DOS hier.
• Správa hernej knižnice – prehľadné rozdelenie hier podľa jednotlivých systémov, obrázky, popisy a obľúbené tituly.
• Podpora herných ovládačov – používanie joystickov, USB a Bluetooth gamepadov či vybraných GPIO ovládačov.
• Sieťová správa – prenos hier a správa konfigurácií prostredníctvom lokálnej siete.
• Multimediálne centrum Kodi – možnosť prehrávania videí, hudby a ďalšieho multimediálneho obsahu.

Batocera ako multimediálne centrum

Batocera nemusí slúžiť výhradne na hranie hier. Súčasťou podporovaných systémových obrazov je aj multimediálne centrum Kodi.

Kodi umožňuje prehrávať filmy, seriály, hudbu a ďalší multimediálny obsah uložený na lokálnych diskoch alebo dostupný prostredníctvom sieťového úložiska NAS.

Vďaka tomu môže jedno zariadenie slúžiť ako retro herná konzola aj ako jednoduché multimediálne centrum.

Kodi možno podľa dostupnej konfigurácie aktivovať v nastaveniach systému:

MAIN MENU → SYSTEM SETTINGS → KODI SETTINGS

Treba však počítať s tým, že dostupnosť Kodi a výkon prehrávania závisia od konkrétnej hardvérovej platformy, systémového obrazu a použitého formátu videa.

V mojom prípade je prioritou predovšetkým emulácia retro hier. Kodi predstavuje ďalšiu zaujímavú možnosť využitia Batocery, ktorú môžem otestovať aj na Raspberry Pi 3.

Minimálne hardvérové požiadavky

Batocera nemá jediné univerzálne minimálne hardvérové požiadavky. Závisia od zvolenej hardvérovej platformy a od hier, ktoré chceme emulovať.

Pre inštaláciu na Raspberry Pi 3 Model B je vhodné pripraviť nasledujúce vybavenie:

Komponent	Požiadavka alebo odporúčanie
Jednodoskový počítač	Raspberry Pi 3 Model B alebo kompatibilný model s príslušným obrazom Batocery
Procesor a RAM	Hardvér Raspberry Pi 3 s procesorom ARM Cortex-A53 a 1 GB RAM
Pamäťová karta	microSD, minimálne 16 GB, odporúčané 32 GB alebo viac
Napájanie	Stabilný a kvalitný napájací zdroj vhodný pre Raspberry Pi 3
Obrazový výstup	Kompatibilný displej pripojený k Raspberry Pi
Ovládanie	USB gamepad, klávesnica alebo správne nakonfigurovaný GPIO joystick
Úložisko hier	microSD alebo voliteľný externý USB disk či SSD
Sieťové pripojenie	Odporúčané na správu systému a prenos hier

Pre samotné spustenie Batocery nie je potrebné externé SSD. V mojom projekte som ho však použil na oddelenie knižnice hier od systémovej konfigurácie.

Dôležité: Minimálne požiadavky na spustenie operačného systému nie sú totožné s požiadavkami na plynulú emuláciu všetkých herných platforiem.

Raspberry Pi 3 si poradí s množstvom klasických 8-bitových a 16-bitových hier, no pri náročnejších systémoch a niektorých MS-DOS tituloch treba počítať s výkonovými obmedzeniami.

Práve tieto obmedzenia som si overil pri testovaní hry Blood, ktorej sa venujem v ďalšej časti dokumentácie.

Viac informácií o projekte a dostupných systémových obrazoch nájdeme na oficiálnej stránke:

https://batocera.org

Arkádové automaty neodmysliteľne patria k histórii počítačových hier. Aj dnes majú svoje čaro – najmä keď si na nich môžeme zahrať klasické tituly, ktoré si pamätáme z detstva.

V roku 2021 som sa pustil do zostavenia vlastného arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P, ktorého základom je minipočítač Raspberry Pi 3. Pôvodne som na emuláciu retro hier využíval operačný systém RetroPie. Celý postup zostavenia som zdokumentoval v pôvodnom článku Arkádový automat Arcade-101.

Po niekoľkých rokoch som sa rozhodol automat opäť oživiť a modernizovať. Tentoraz som zvolil Batocera Linux 43.1, systém určený na emuláciu retro herných konzol a počítačov.

Cieľom modernizácie nebolo iba spustiť staré hry. Chcel som vytvoriť stabilné a pohodlne ovládateľné herné zariadenie, pri ktorom nebude potrebné používať externú klávesnicu ani myš.

Modernizácia zahŕňala konfiguráciu GPIO joysticku a arkádových tlačidiel, sprevádzkovanie zvukovej karty WM8960, pripojenie externého SSD úložiska, prípravu hier a individuálne nastavenie emulátorov.

Samostatnou výzvou bolo spúšťanie klasických MS-DOS hier prostredníctvom DOSBox Pure. Pri tituloch ako Commander Keen, Duke Nukem 2, Dyna Blaster či Heretic bolo potrebné vyriešiť mapovanie klávesnice na arkádové tlačidlá, ovládanie hier a ich bezpečné ukončovanie.

V tomto článku postupne predstavím jednotlivé kroky modernizácie vrátane použitých príkazov, konfiguračných súborov, riešených problémov a praktických skúseností z testovania.

Výsledkom má byť plnohodnotný arkádový automat, na ktorom si možno pohodlne zahrať retro klasiky priamo pomocou joysticku a farebných tlačidiel.

1. Použitý hardvér

Základom celého projektu je arkádový automat Waveshare Arcade-101-1P, ktorý som pôvodne zostavil v roku 2021. Jeho hlavnou výhodou je kompaktné vyhotovenie, klasický arkádový joystick a farebné tlačidlá pripomínajúce herné automaty z minulosti.

Srdcom zariadenia je Raspberry Pi 3 Model B, na ktorom je nainštalovaný operačný systém Batocera Linux 43.1. Napriek staršiemu hardvéru dokáže Raspberry Pi 3 bez väčších problémov emulovať množstvo klasických herných konzol a počítačov.

1.1 Hardvérová konfigurácia

Komponent	Použitý hardvér
Arkádový automat	Waveshare Arcade-101-1P
Jednodoskový počítač	Raspberry Pi 3 Model B
Procesor	Broadcom BCM2837, ARM Cortex-A53
Operačná pamäť	1 GB RAM
Displej	LCD, rozlíšenie 1024 × 600
Ovládanie	GPIO arkádový joystick a farebné tlačidlá
Zvuk	WM8960 Audio HAT
Systémové úložisko	microSD karta
Úložisko hier	Externý USB SSD, 64 GB
Operačný systém	Batocera Linux 43.1

1.2 Rozdelenie úložísk

Pri modernizácii som sa rozhodol oddeliť operačný systém od samotných hier.

MicroSD karta slúži na spúšťanie operačného systému Batocera a uchovávanie systémových konfigurácií.

Externý USB SSD je určený na ukladanie ROM súborov a hier pre jednotlivé emulátory. Je naformátovaný súborovým systémom EXT4 a pripojený do adresára /userdata/roms.

Toto riešenie umožňuje rozširovať zbierku hier bez potreby ukladať všetky dáta na microSD kartu.

1.3 Arkádové ovládanie

Arkádový automat Waveshare Arcade-101-1P je vybavený klasickým joystickom a ôsmimi farebnými tlačidlami, ktoré sú pripojené prostredníctvom GPIO rozhrania Raspberry Pi 3.

Na rozdiel od bežných USB herných ovládačov bolo potrebné zabezpečiť, aby operačný systém Batocera Linux správne rozpoznával jednotlivé GPIO vstupy a dokázal ich priradiť k funkciám herného ovládača.

Na ovládacom paneli sa nachádzajú tlačidlá označené A, B, X, Y, L1, R1, START a SELECT. Ich fyzické rozloženie je znázornené na nasledujúcom obrázku.

Pri konfigurácii som musel zohľadniť aj skutočnosť, že jednotlivé emulátory používajú odlišné ovládacie schémy. Najväčšiu pozornosť si vyžadovali klasické MS-DOS hry, pri ktorých bolo potrebné namapovať klávesy pôvodnej počítačovej klávesnice na arkádové tlačidlá.

Samostatnou úlohou bolo nastavenie kombinácie tlačidiel na bezpečné ukončovanie hier a návrat do rozhrania EmulationStation.

Podrobnému nastaveniu GPIO joysticku, testovaniu jednotlivých tlačidiel a konfigurácii ovládania sa budem venovať v kapitole 3.

2. Inštalácia Batocera Linux 43.1

Po príprave hardvéru som pristúpil k nahradeniu pôvodného systému RetroPie operačným systémom Batocera Linux 43.1.

Batocera je linuxová distribúcia zameraná na emuláciu klasických herných konzol, arkádových automatov a počítačov. Jej súčasťou je grafické rozhranie EmulationStation, ktoré umožňuje pohodlné prehliadanie, organizovanie a spúšťanie hier.

V nasledujúcich krokoch si ukážeme prípravu microSD karty, prvé spustenie systému, povolenie vzdialeného prístupu cez SSH a základnú kontrolu konfigurácie.

2.1 Stiahnutie operačného systému

Inštalačný obraz operačného systému Batocera Linux je dostupný na oficiálnej stránke:

https://batocera.org/download

Pri sťahovaní je potrebné vybrať obraz určený pre Raspberry Pi 3, pretože jednotlivé modely Raspberry Pi môžu vyžadovať odlišné systémové obrazy.

V mojom prípade používam nasledujúcu konfiguráciu:

• Operačný systém: Batocera Linux
• Verzia: 43.1
• Dátum zostavenia: 30. mája 2026
• Hardvér: Raspberry Pi 3 Model B
• Architektúra systému: aarch64

Po stiahnutí príslušného systémového obrazu môžeme pokračovať jeho zápisom na microSD kartu.

2.2 Príprava microSD karty

Po stiahnutí obrazu operačného systému Batocera Linux je potrebné pripraviť microSD kartu, z ktorej bude Raspberry Pi 3 spúšťať operačný systém.

Na zápis systémového obrazu môžeme použiť napríklad aplikáciu Raspberry Pi Imager alebo balenaEtcher. Obidve umožňujú zapisovať obraz operačného systému na pamäťovú kartu.

V mojom prípade bol postup nasledujúci:

1. Vložil som microSD kartu do čítačky kariet pripojenej k počítaču.
2. Spustil som aplikáciu na zápis systémových obrazov.
3. Vybral som stiahnutý obraz Batocera Linux určený pre Raspberry Pi 3.
4. Ako cieľové zariadenie som zvolil microSD kartu.
5. Spustil som zápis operačného systému.
6. Po dokončení zápisu a overení dát som kartu bezpečne odpojil od počítača.

Upozornenie: Zápis systémového obrazu odstráni pôvodné dáta na vybranej microSD karte. Pred zápisom je preto potrebné skontrolovať správnosť cieľového zariadenia a v prípade potreby zálohovať jeho obsah.

Po úspešnom zápise je microSD karta pripravená na vloženie do Raspberry Pi 3.

Samotné hry budú neskôr uložené na externom USB SSD. MicroSD karta bude slúžiť predovšetkým na spúšťanie Batocery a uchovávanie jej systémovej konfigurácie.

2.3 Prvé spustenie Batocery

Po úspešnom zápise operačného systému som vložil pripravenú microSD kartu do Raspberry Pi 3 a zapol arkádový automat.

Pri prvom spustení Batocera inicializuje systémové prostredie a podľa potreby rozšíri dátový oddiel na dostupnú kapacitu microSD karty. Tento proces môže trvať dlhšie než bežné spustenie systému.

Po dokončení inicializácie sa zobrazí grafické používateľské rozhranie EmulationStation, ktoré slúži na správu herných systémov, prehliadanie knižnice hier a spúšťanie jednotlivých emulátorov.

V tejto fáze ešte nebolo všetko pripravené na používanie arkádového automatu. Bolo potrebné nakonfigurovať najmä GPIO joystick a tlačidlá, zvukovú kartu WM8960 a externé úložisko s hrami.

Pripojenie do lokálnej siete

Pre jednoduchšiu konfiguráciu som Raspberry Pi 3 pripojil do lokálnej siete. Sieťové pripojenie umožňuje vzdialenú administráciu prostredníctvom SSH a prenos hier z počítača s Linux Mint.

Sieťové nastavenia možno skontrolovať v grafickom rozhraní:

MAIN MENU → NETWORK SETTINGS

Po úspešnom pripojení zariadenie získa IP adresu prostredníctvom DHCP servera.

V mojom prípade Raspberry Pi počas konfigurácie používalo adresu 10.10.8.56.

Pridelenú IP adresu je vhodné poznačiť si, pretože ju budeme používať pri ďalšej konfigurácii cez SSH.

Dôležité: Pri našej inštalácii Batocera 43.1 nebolo možné okamžite nadviazať SSH spojenie. Vzdialený prístup bolo potrebné najskôr povoliť v nastaveniach systému. Tomuto postupu sa budeme venovať v nasledujúcej kapitole.

2.4 Povolenie SSH a vzdialená správa Batocery

Na ďalšiu konfiguráciu arkádového automatu som využíval vzdialený prístup prostredníctvom protokolu SSH (Secure Shell). Ten umožňuje spravovať Raspberry Pi 3 z iného počítača bez potreby pripájať externý monitor alebo klávesnicu.

V mojom prípade som na vzdialenú administráciu používal počítač s operačným systémom Linux Mint.

2.4.1 Povolenie SSH

Pri prvom pokuse o pripojenie k Batocere nebolo SSH spojenie dostupné. Pred pokračovaním bolo preto potrebné povoliť SSH službu.

Batocera umožňuje nastavenie vzdialeného prístupu prostredníctvom konfiguračného súboru:

/userdata/system/batocera.conf

Pre povolenie SSH sa používa nastavenie:

system.ssh.enabled=1

Toto nastavenie zabezpečuje povolenie SSH prístupu pri štarte systému.

SSH môže byť v niektorých inštaláciách povolené už predvolene. Vždy je preto vhodné skontrolovať jeho aktuálny stav.

2.4.2 Zistenie IP adresy zariadenia

V grafickom rozhraní Batocery otvoríme:

MAIN MENU → NETWORK SETTINGS

V sieťových nastaveniach nájdeme IP adresu, ktorú Raspberry Pi získalo prostredníctvom DHCP servera.

Počas mojej konfigurácie bola adresa zariadenia:

10.10.8.56

IP adresa sa môže po reštarte alebo opätovnom pripojení do siete zmeniť. Ak chceme používať stabilnú adresu, môžeme na DHCP serveri vytvoriť rezerváciu.

2.4.3 Pripojenie cez SSH z Linux Mint

Po povolení SSH služby v operačnom systéme Batocera Linux som pristúpil k nastaveniu vzdialeného administrátorského prístupu.

V mojom prípade bolo potrebné v grafickom rozhraní Batocery aktivovať aj bezpečnostné nastavenie, ktoré zabezpečilo vygenerovanie nového hesla používateľa root.

V hlavnom menu otvoríme:

MAIN MENU → SYSTEM SETTINGS → SECURITY

Následne aktivujeme možnosť:

ENFORCE SECURITY

Po aktivovaní tejto funkcie a reštartovaní systému Batocera vygeneruje nové, náhodné heslo administrátorského účtu.

Toto heslo môžeme zobraziť v rovnakej sekcii nastavení, v položke ROOT PASSWORD.

Dôležité: Po aktivovaní zabezpečenia už nepoužívame predvolené heslo linux, ale heslo vygenerované systémom Batocera.

Pripojenie z Linux Mint

Na počítači s operačným systémom Linux Mint otvoríme terminál a zadáme:

ssh root@10.10.8.56

V mojom prípade bola IP adresa Raspberry Pi 10.10.8.56. Pri inej inštalácii je potrebné použiť aktuálnu IP adresu zariadenia.

Pri prvom pripojení môže SSH klient požiadať o potvrdenie odtlačku verejného kľúča servera. Po overení jeho správnosti potvrdíme pripojenie zadaním yes.

Následne zadáme heslo vygenerované Batocerou, ktoré sme získali v nastaveniach zabezpečenia.

Pri zadávaní hesla sa v termináli z bezpečnostných dôvodov nezobrazujú žiadne znaky.

Po úspešnom prihlásení získame prístup k príkazovému riadku Batocery.

Funkčnosť pripojenia môžeme overiť príkazom:

uname -m

V mojom prípade systém vrátil:

aarch64

Vzdialené pripojenie ukončíme príkazom:

exit

Bezpečnostné odporúčanie: Vygenerované administrátorské heslo si bezpečne uschováme a nikdy ho nezverejňujeme v dokumentácii ani na snímkach obrazovky. SSH prístup odporúčam používať iba v dôveryhodnej lokálnej sieti.

2.4.4 Overenie konfigurácie

Po pripojení môžeme skontrolovať, či je SSH povolené aj v hlavnom konfiguračnom súbore:

grep -n '^system.ssh.enabled=' /userdata/system/batocera.conf

Očakávané nastavenie:

system.ssh.enabled=1

Ak príkaz nič nevypíše, znamená to, že uvedená položka nie je v konfiguračnom súbore výslovne zapísaná. Samotný prázdny výpis ešte neznamená, že SSH služba nefunguje.

Funkčnosť služby môžeme overiť aj príkazom:

ps | grep '[d]ropbear'

Batocera používa SSH server Dropbear, ktorý zabezpečuje vzdialené pripojenie.

2.4.5 Bezpečnostné odporúčania

Keďže SSH poskytuje administrátorský prístup s oprávneniami používateľa root, odporúča sa dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá:

• Zmeniť predvolené heslo správcu.
• Povoliť SSH iba v dôveryhodnej lokálnej sieti.
• Nevystavovať SSH port priamo do internetu.
• V prípade potreby využívať autentifikáciu pomocou SSH kľúčov.

Po úspešnom sprevádzkovaní SSH bolo možné vykonávať všetky ďalšie konfigurácie vzdialene z Linux Mint, vrátane nastavenia GPIO joysticku, zvukovej karty WM8960 a externého SSD úložiska.

2.5 Overenie hardvéru a operačného systému

Po úspešnom pripojení cez SSH som najskôr overil základné informácie o hardvéri a operačnom systéme Batocera.

Tieto údaje sú dôležité pred ďalšou konfiguráciou, pretože umožňujú identifikovať model Raspberry Pi, architektúru systému, dostupnú operačnú pamäť a stav úložísk.

2.5.1 Identifikácia modelu Raspberry Pi

Model zariadenia zistíme príkazom:

cat /proc/device-tree/model

V mojom prípade ide o:

Raspberry Pi 3 Model B Rev 1.2

2.5.2 Overenie architektúry procesora

Architektúru bežiaceho systému overíme pomocou:

uname -m

Výstup:

aarch64

Hodnota aarch64 znamená, že operačný systém používa 64-bitovú architektúru ARM.

2.5.3 Overenie verzie Batocery

Verziu operačného systému môžeme zistiť príkazom:

cat /etc/os-release

Prípadne môžeme zobraziť identifikáciu zostavenia:

cat /etc/batocera.version

V mojom prípade používam Batocera Linux 43.1, zostavenú 30. mája 2026.

2.5.4 Kontrola operačnej pamäte

Dostupnú operačnú pamäť zobrazíme príkazom:

free -h

Raspberry Pi 3 Model B disponuje 1 GB RAM, pričom časť pamäte využíva operačný systém a grafický subsystém.

Tento údaj je dôležitý najmä pri náročnejších emulátoroch, napríklad DOSBox Pure.

2.5.5 Kontrola úložísk

Obsadenie diskov a súborových systémov zobrazíme:

df -h

Pre podrobnejší prehľad pripojených blokových zariadení môžeme použiť:

lsblk -f

V mojom zapojení používam microSD kartu pre systém Batocera a externý 64 GB USB SSD na ukladanie hier.

Správne pripojenie adresára s hrami overíme:

findmnt -T /userdata/roms

Po konfigurácii externého SSD je očakávaným výsledkom zariadenie /dev/sda1 so súborovým systémom ext4, pripojené do /userdata/roms.

Podrobnému nastaveniu externého SSD sa budem venovať v samostatnej kapitole.

2.5.6 Kontrola teploty procesora

Pri emulácii náročnejších hier je vhodné sledovať aj teplotu procesora:

vcgencmd measure_temp

Kontrolu prípadného obmedzovania výkonu procesora vykonáme príkazom:

vcgencmd get_throttled

Hodnota:

throttled=0x0

znamená, že neboli zaznamenané príznaky podpätia ani teplotného obmedzovania výkonu od posledného spustenia či resetovania príslušných príznakov.

Tieto príkazy som využil aj pri testovaní náročnejšej MS-DOS hry Blood, kde bolo potrebné rozlíšiť výkonové obmedzenia emulátora od prípadného prehrievania Raspberry Pi.

Po overení základného stavu hardvéru a systému môžeme pristúpiť ku konfigurácii arkádového joysticku, tlačidiel a ďalších hardvérových komponentov.

2.6 Dôležité adresáre a konfiguračné súbory Batocery

Pred ďalšou konfiguráciou je vhodné oboznámiť sa so základnou adresárovou štruktúrou operačného systému Batocera Linux.

Na rozdiel od bežných linuxových distribúcií je systém Batocera navrhnutý ako špecializované prostredie na emuláciu hier. Väčšina používateľských nastavení, konfiguračných súborov a hier sa nachádza v adresári /userdata.

2.6.1 Základná adresárová štruktúra

Adresár alebo súbor	Účel
/userdata	Používateľské dáta a nastavenia
/userdata/roms	ROM súbory a hry
/userdata/bios	BIOS súbory jednotlivých emulovaných systémov
/userdata/saves	Uložené pozície a dáta hier
/userdata/system	Používateľské konfigurácie
/userdata/system/batocera.conf	Hlavný konfiguračný súbor Batocery
/userdata/system/configs/retroarch	Konfigurácia emulátora RetroArch
/userdata/system/configs/emulationstation	Nastavenia grafického rozhrania a ovládačov
/boot/config.txt	Hardvérová konfigurácia Raspberry Pi

2.6.2 Hlavný konfiguračný súbor

Jedným z najdôležitejších súborov je:

/userdata/system/batocera.conf

Obsahuje nastavenia operačného systému, emulátorov a hardvérových komponentov.

Jeho obsah môžeme zobraziť príkazom:

cat /userdata/system/batocera.conf

Pred vykonaním zmien je vhodné vytvoriť zálohu:

cp -a /userdata/system/batocera.conf /userdata/system/batocera.conf.bak

V prípade potreby tak môžeme obnoviť predchádzajúcu konfiguráciu.

2.6.3 Konfigurácia RetroArchu

Pri testovaní klasických MS-DOS hier sme využívali emulátor DOSBox Pure, ktorý je integrovaný do prostredia RetroArch.

Jeho konfiguračné súbory sa nachádzajú v adresári:

/userdata/system/configs/retroarch

Dôležité sú napríklad:

• retroarchcustom.cfg – konfigurácia RetroArchu.
• cores/retroarch-core-options.cfg – nastavenia jednotlivých emulačných jadier.
• config/remaps/ – mapovania herných ovládačov.

Pri individuálnom mapovaní DOS hier bolo potrebné dávať pozor na spoločné konfiguračné profily, pretože viaceré hry používali rovnaké emulačné jadro DOSBox Pure.

2.6.4 Oddelenie systémových nastavení a hier

Pri modernizácii arkádového automatu som ponechal systémové konfigurácie na microSD karte, zatiaľ čo adresár /userdata/roms využíva externý USB SSD.

Správne pripojenie úložiska môžeme kedykoľvek overiť:

findmnt -T /userdata/roms

Toto rozdelenie je dôležité aj pri zálohovaní. Samotná záloha ROM súborov na externom SSD totiž neobsahuje všetky systémové konfigurácie uložené v /userdata/system.

Pred väčšími úpravami odporúčam zálohovať nielen hry, ale aj konfiguráciu Batocery, nastavenia ovládačov a príslušné súbory emulátorov.

Po oboznámení sa s adresárovou štruktúrou môžeme pristúpiť ku konfigurácii GPIO joysticku a arkádových tlačidiel.

3. Konfigurácia GPIO joysticku a arkádových tlačidiel

Jednou z najdôležitejších častí modernizácie arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P bolo sprevádzkovanie pôvodného joysticku a farebných tlačidiel v operačnom systéme Batocera Linux 43.1.

Na rozdiel od bežného USB gamepadu sú ovládacie prvky automatu pripojené prostredníctvom GPIO rozhrania Raspberry Pi 3. Systém ich preto musí sprístupniť ako vstupné zariadenie, ktoré následne dokážu využívať EmulationStation a jednotlivé emulátory.

Na tento účel som použil ovládač mk_arcade_joystick_rpi, vďaka ktorému Batocera rozpoznáva GPIO joystick a tlačidlá ako herný ovládač.

3.1 Identifikácia GPIO ovládača

Po konfigurácii GPIO vstupov bolo potrebné overiť, či operačný systém správne rozpoznáva arkádový ovládač.

Najskôr môžeme skontrolovať načítanie príslušného jadrového modulu:

lsmod | grep mk_arcade

Ak je modul načítaný, mal by sa vo výstupe objaviť mk_arcade_joystick_rpi.

Následne overíme dostupné joystickové zariadenia:

ls -lah /dev/input/js*

V mojom prípade bol arkádový joystick dostupný ako:

/dev/input/js0

Podrobnejšiu identifikáciu zariadenia získame pomocou nástroja jstest:

jstest --event /dev/input/js0

Výpis obsahoval:

Joystick (GPIO Custom Controller 1) has 2 axes (X, Y)
and 9 buttons (BtnA, BtnB, BtnX, BtnY, BtnTL, BtnTR, BtnSelect, BtnStart, BtnMode).

Z výsledku vidíme, že Batocera rozpoznala zariadenie GPIO Custom Controller 1 s dvoma osami a deviatimi logickými tlačidlami.

Pri pohybe joysticku alebo stláčaní farebných tlačidiel nástroj jstest priebežne vypisuje udalosti. Takýmto spôsobom možno zistiť, či jednotlivé ovládacie prvky správne reagujú a aké čísla vstupov im systém priraďuje.

Test ukončíme klávesovou kombináciou:

Ctrl + C

Poznámka: Označenia a čísla vstupov predstavujú logické mapovanie ovládača. Nemusia priamo zodpovedať fyzickému rozloženiu tlačidiel na arkádovom paneli. Práve preto je dôležité overiť ich pomocou jstest pred nastavovaním jednotlivých emulátorov.

3.2 Aktivácia GPIO ovládača v Batocere

Aby bolo možné používať pôvodný joystick a arkádové tlačidlá automatu Waveshare Arcade-101-1P, bolo potrebné aktivovať podporu GPIO ovládačov v operačnom systéme Batocera Linux 43.1.

Na tento účel Batocera využíva jadrový modul mk_arcade_joystick_rpi, ktorý sprístupňuje ovládacie prvky pripojené ku GPIO pinom Raspberry Pi ako herný ovládač.

Konfigurácia sa vykonáva prostredníctvom hlavného konfiguračného súboru:

/userdata/system/batocera.conf

3.2.1 Zálohovanie pôvodnej konfigurácie

Pred vykonaním akýchkoľvek zmien v konfigurácii Batocery je vhodné vytvoriť zálohu pôvodného konfiguračného súboru.

Po pripojení cez SSH zadáme:

cp -a /userdata/system/batocera.conf /userdata/system/batocera.conf.bak-gpio

Týmto príkazom vytvoríme záložnú kópiu súboru batocera.conf s názvom batocera.conf.bak-gpio.

V prípade problémov môžeme pôvodnú konfiguráciu obnoviť príkazom:

cp -a /userdata/system/batocera.conf.bak-gpio /userdata/system/batocera.conf

Upozornenie: Obnovenie zo zálohy prepíše aktuálnu konfiguráciu, preto tento príkaz použijeme iba v prípade potreby.

3.2.2 Aktivácia GPIO joysticku

Po vytvorení zálohy môžeme pristúpiť k aktivácii GPIO joysticku a arkádových tlačidiel.

Hlavný konfiguračný súbor Batocery otvoríme pomocou textového editora nano:

nano /userdata/system/batocera.conf

Do konfiguračného súboru pridáme alebo upravíme nasledujúce riadky:

controllers.gpio.enabled=1
controllers.gpio.args="map=5 gpio=16,5,27,12,6,4,22,23,24,25,26,17,-1"

Toto nastavenie sa mi osvedčilo pri konfigurácii arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P s Raspberry Pi 3.

Význam jednotlivých parametrov:

Parameter	Význam
controllers.gpio.enabled=1	Aktivuje podporu GPIO ovládača
map=5	Používa vlastné mapovanie GPIO vstupov
gpio=16,5,...	Určuje GPIO piny priradené k jednotlivým vstupom ovládača
-1	Označuje nevyužitú pozíciu v mapovaní

Po dokončení úprav uložíme súbor klávesovou kombináciou Ctrl + O, potvrdíme klávesom Enter a editor ukončíme pomocou Ctrl + X.

Upozornenie: Uvedené GPIO mapovanie vychádza z konkrétneho zapojenia môjho arkádového automatu. Pri inom zapojení joysticku alebo tlačidiel sa môžu používať odlišné GPIO piny. Konfiguráciu preto nemožno považovať za univerzálnu.

Zároveň je dôležité skontrolovať, či sa v súbore batocera.conf nenachádzajú duplicitné nastavenia controllers.gpio.enabled alebo controllers.gpio.args s rozdielnymi hodnotami.

3.2.3 Kontrola uloženej konfigurácie

Po úprave konfiguračného súboru je vhodné overiť, či sa nastavenia GPIO joysticku správne uložili.

Na kontrolu použijeme príkaz:

grep -n '^controllers.gpio' /userdata/system/batocera.conf

Príkaz vyhľadá všetky riadky začínajúce na controllers.gpio a zároveň zobrazí ich čísla v konfiguračnom súbore.

V mojom prípade je požadovaná konfigurácia nasledujúca:

controllers.gpio.enabled=1
controllers.gpio.args="map=5 gpio=16,5,27,12,6,4,22,23,24,25,26,17,-1"

Čísla riadkov vo výstupe príkazu grep sa môžu líšiť podľa obsahu konfiguračného súboru.

Ak sa vo výpise nachádza viacero aktívnych riadkov s rovnakým konfiguračným parametrom, je potrebné skontrolovať, či si navzájom neodporujú.

Konfiguračný súbor môžeme v prípade potreby znova otvoriť:

nano /userdata/system/batocera.conf

Dôležité: Správny zápis konfigurácie ešte neznamená, že je GPIO ovládač úspešne načítaný. Jeho skutočnú funkčnosť overíme až po reštartovaní Raspberry Pi a následnej kontrole vstupného zariadenia.

3.2.4 Reštart Raspberry Pi

Po uložení a kontrole konfigurácie GPIO joysticku je potrebné reštartovať Raspberry Pi, aby Batocera pri ďalšom štarte načítala nové nastavenia.

Reštart vykonáme cez SSH príkazom:

reboot

Po vykonaní príkazu sa SSH spojenie preruší a Raspberry Pi začne proces reštartovania.

Po opätovnom spustení systému sa z počítača s Linux Mint znova pripojíme:

ssh root@10.10.8.56

Pri prihlasovaní použijeme administrátorské heslo vygenerované systémom Batocera po aktivovaní funkcie ENFORCE SECURITY.

Poznámka: Uvedená IP adresa platila pre moje zariadenie počas konfigurácie. Ak Raspberry Pi získava adresu prostredníctvom DHCP, je vhodné pred pripojením overiť jej aktuálnu hodnotu v sieťových nastaveniach Batocery.

Po úspešnom prihlásení môžeme pristúpiť ku kontrole načítania GPIO ovládača.

3.2.5 Overenie načítania GPIO modulu

Po reštartovaní Raspberry Pi je potrebné overiť, či operačný systém Batocera Linux správne načítal GPIO ovládač a sprístupnil joystick spolu s arkádovými tlačidlami.

Kontrola jadrového modulu

Najskôr overíme načítanie modulu mk_arcade_joystick_rpi:

lsmod | grep mk_arcade

Ak je ovládač úspešne načítaný, vo výstupe sa zobrazí názov modulu mk_arcade_joystick_rpi.

Kontrola vstupného zariadenia

Následne skontrolujeme dostupné joystickové zariadenia:

ls -lah /dev/input/js*

V mojom prípade bol GPIO joystick dostupný ako:

/dev/input/js0

Identifikácia joysticku a tlačidiel

Na podrobnejšiu diagnostiku som použil nástroj jstest:

jstest --event /dev/input/js0

Batocera rozpoznala arkádový ovládač pod názvom GPIO Custom Controller 1.

Výpis zariadenia obsahoval:

Joystick (GPIO Custom Controller 1) has 2 axes (X, Y)
and 9 buttons (BtnA, BtnB, BtnX, BtnY, BtnTL, BtnTR, BtnSelect, BtnStart, BtnMode).

Z výsledku vidíme, že operačný systém rozpoznal dve osi joysticku a deväť logických tlačidiel.

Testovanie jednotlivých vstupov

Po spustení príkazu jstest môžeme postupne pohybovať joystickom do všetkých smerov a stláčať jednotlivé farebné tlačidlá.

V termináli sa zobrazujú udalosti, ktoré obsahujú typ vstupu, jeho číslo a aktuálnu hodnotu.

Pri diagnostike sa stretávame najmä s týmito typmi udalostí:

Typ udalosti	Význam
type 1	Stlačenie alebo uvoľnenie tlačidla
type 2	Zmena polohy osi joysticku
value 1	Stlačené tlačidlo
value 0	Uvoľnené tlačidlo alebo neutrálna poloha osi
value -32767 alebo 32767	Krajné hodnoty osi joysticku v našom testovaní

Pri testovaní som zistil, že niektoré fyzické tlačidlá sa v systéme hlásili ako osi joysticku namiesto bežných tlačidiel.

Táto skutočnosť bola dôležitá najmä pri mapovaní funkcií START, SELECT a HOTKEY v EmulationStation a RetroArchu.

Diagnostiku ukončíme kombináciou:

Ctrl + C

Výsledok: GPIO joystick a arkádové tlačidlá boli v Batocere úspešne rozpoznané ako zariadenie GPIO Custom Controller 1, dostupné cez /dev/input/js0.

Týmto sme overili funkčnosť GPIO ovládača na úrovni operačného systému. V ďalšom kroku bude potrebné správne priradiť jednotlivým vstupom ich funkcie v grafickom rozhraní EmulationStation.

3.3 Mapovanie joysticku a tlačidiel v EmulationStation

Po úspešnej aktivácii GPIO ovládača a overení jeho funkčnosti bolo potrebné priradiť jednotlivým smerom joysticku a farebným tlačidlám správne funkcie v grafickom rozhraní EmulationStation.

Operačný systém Batocera síce rozpoznal zariadenie GPIO Custom Controller 1, ale samotné rozpoznanie ovládača ešte nezaručuje správne mapovanie jeho vstupov.

V mojom prípade bola konfigurácia špecifická tým, že niektoré fyzické tlačidlá sa hlásili ako osi joysticku namiesto klasických tlačidiel.

3.3.1 Spustenie konfigurácie ovládača

V hlavnom rozhraní Batocery otvoríme:

MAIN MENU → CONTROLLER & BLUETOOTH SETTINGS → CONTROLLER MAPPING

Následne podržíme niektoré tlačidlo na arkádovom paneli, aby systém rozpoznal ovládač, ktorý chceme nakonfigurovať.

EmulationStation nás postupne vyzve na priradenie smerov joysticku, akčných tlačidiel a ďalších funkcií.

Postupne nastavíme požadované vstupy podľa pokynov na obrazovke.

Ak náš arkádový panel nemá samostatné tlačidlo pre niektorú požadovanú funkciu, môžeme danú položku preskočiť podržaním už priradeného tlačidla.

3.3.2 Rozloženie arkádových tlačidiel

Na mojom automate sa nachádza osem farebných tlačidiel s nasledujúcimi označeniami:

Označenie	Farba
SELECT	Žltá
START	Žltá
Y	Zelená
X	Červená
L1	Ružová
B	Žltá
A	Modrá
R1	Biela

Fyzické rozloženie jednotlivých tlačidiel je znázornené na obrázku v kapitole 1.3 Arkádové ovládanie.

Pri mapovaní je dôležité rozlišovať medzi označením tlačidla na ovládacom paneli a jeho skutočnou funkciou v konkrétnej hre.

Jednotlivé emulátory môžu využívať odlišné ovládacie schémy, preto správne nastavenie tlačidiel v EmulationStation ešte neznamená, že budú všetky hry fungovať bez ďalších úprav.

3.3.3 Kontrola uloženej konfigurácie

EmulationStation ukladá konfiguráciu herných ovládačov do súboru:

/userdata/system/configs/emulationstation/es_input.cfg

Po pripojení cez SSH môžeme vyhľadať konfiguráciu GPIO ovládača:

grep -n -A 18 'deviceName="GPIO Custom Controller 1"' /userdata/system/configs/emulationstation/es_input.cfg

V mojom prípade sa v konfigurácii nachádzali napríklad nasledujúce hodnoty:

<input name="select" type="button" id="2" value="1" code="307" />
<input name="start" type="axis" id="1" value="1" code="1" />
<input name="hotkey" type="button" id="2" value="1" code="307" />

Z uvedeného výpisu vidíme, že funkcia START bola priradená k osi joysticku, zatiaľ čo SELECT a HOTKEY používali rovnaký logický vstup.

To bolo dôležité pri neskoršej konfigurácii klávesových skratiek v RetroArchu.

Upozornenie: Uvedené hodnoty vychádzajú z konkrétneho GPIO zapojenia môjho automatu. Pri inom zapojení môžu byť čísla vstupov aj ich typy odlišné.

3.3.4 Overenie funkčnosti ovládania

Po dokončení mapovania som overil základné ovládanie prostredia EmulationStation.

Pomocou joysticku bolo možné prechádzať jednotlivé položky menu, zatiaľ čo akčné tlačidlá slúžili na potvrdzovanie výberu a návrat do predchádzajúcej ponuky.

Následne som otestoval aj ovládanie hier.

Pri klasických herných konzolách bolo možné využívať štandardné mapovanie ovládača. Pri niektorých MS-DOS hrách však bolo potrebné individuálne priradiť klávesy pôvodnej počítačovej klávesnice k arkádovým tlačidlám.

Samostatnou výzvou bolo aj nastavenie kombinácie HOTKEY na bezpečné ukončovanie hier bez potreby reštartovania Raspberry Pi.

Tomuto nastaveniu sa budem venovať v nasledujúcej podkapitole.

Výsledkom konfigurácie bolo funkčné ovládanie hlavného rozhrania Batocery pomocou pôvodného GPIO joysticku a farebných arkádových tlačidiel.

Na nasledujúcom obrázku je zobrazené fyzické rozloženie joysticku a tlačidiel, ktoré bolo použité pri mapovaní ovládania v Batocere.

3.4 Nastavenie HOTKEY a ukončovania hier

Po úspešnom nakonfigurovaní GPIO joysticku a arkádových tlačidiel bolo potrebné vyriešiť ešte jednu dôležitú funkciu – bezpečné ukončovanie hier a návrat do hlavného rozhrania EmulationStation.

Pri bežných herných ovládačoch sa na ukončenie emulátora často používa kombinácia tlačidiel HOTKEY + START.

V mojom prípade však bolo mapovanie neštandardné. Niektoré fyzické tlačidlá systém rozpoznával ako osi joysticku, čo komplikovalo použitie bežnej kombinácie.

Pri testovaní klasických MS-DOS hier sa preto ukázalo, že je potrebné nastaviť vlastnú kombináciu na ukončenie emulátora DOSBox Pure.

3.4.1 Kontrola nastavenia HOTKEY

Najskôr som skontroloval konfiguráciu RetroArchu, ktorá sa nachádza v súbore:

/userdata/system/configs/retroarch/retroarchcustom.cfg

Príslušné nastavenia môžeme vyhľadať pomocou príkazu:

grep -nE 'input_(enable_hotkey|exit_emulator|player1_start|player1_select)' /userdata/system/configs/retroarch/retroarchcustom.cfg

Pri testovaní sa v konfigurácii nachádzali napríklad tieto hodnoty:

input_enable_hotkey_btn = 2
input_enable_hotkey = "shift"
input_exit_emulator = "escape"
input_player1_start_axis = +1
input_player1_select_btn = 2

Z konfigurácie vyplýva, že funkcia HOTKEY bola priradená k logickému tlačidlu číslo 2, zatiaľ čo START bol rozpoznávaný ako kladná hodnota osi joysticku.

Toto neštandardné mapovanie bolo jedným z dôvodov, prečo sme pri ukončovaní hier nemohli jednoducho využiť bežnú kombináciu HOTKEY + START.

3.4.2 Zálohovanie konfigurácie

Pred úpravou hlavného konfiguračného súboru Batocery som vytvoril zálohu:

cp -a /userdata/system/batocera.conf /userdata/system/batocera.conf.bak-exit

Záloha umožňuje v prípade problémov obnoviť predchádzajúce nastavenia.

3.4.3 Nastavenie ukončovania MS-DOS hier

Hlavný konfiguračný súbor otvoríme príkazom:

nano /userdata/system/batocera.conf

Pre emuláciu MS-DOS hier cez RetroArch som použil nasledujúce nastavenie:

dos.retroarch.input_exit_emulator_btn=7

Týmto nastavením som pre MS-DOS hry určil logické tlačidlo číslo 7 ako tlačidlo pre ukončenie emulátora v kombinácii s funkciou HOTKEY.

Dôležité je, že ide o nastavenie pre MS-DOS hry spúšťané prostredníctvom RetroArchu. Nemožno automaticky predpokladať, že rovnaká konfigurácia bude platiť pre všetky ostatné emulátory.

Po vykonaní úprav súbor uložíme a ukončíme editor.

3.4.4 Overenie uloženej konfigurácie

Správnosť nastavenia skontrolujeme príkazom:

grep -n '^dos.retroarch.input_exit_emulator_btn=' /userdata/system/batocera.conf

Očakávaný výsledok:

dos.retroarch.input_exit_emulator_btn=7

Následne som spustil MS-DOS hru a otestoval ukončovanie pomocou fyzických tlačidiel na arkádovom paneli.

3.4.5 Funkčná kombinácia tlačidiel

V mojom konkrétnom zapojení sa osvedčila nasledujúca kombinácia:

Podržať pravé malé žlté tlačidlo HOTKEY a následne stlačiť zelené tlačidlo.

Postup ukončenia hry:

1. Počas spustenej MS-DOS hry podržíme pravé malé žlté tlačidlo, ktoré používa funkciu HOTKEY.
2. Pri jeho podržaní stlačíme zelené tlačidlo.
3. RetroArch ukončí emulátor a systém sa vráti do rozhrania EmulationStation.

Túto kombináciu sa mi podarilo úspešne otestovať pri spúšťaní MS-DOS hier.

Výsledok: Po nastavení kombinácie HOTKEY a ukončovacieho tlačidla už nebolo potrebné pri odchode z hry reštartovať Raspberry Pi.

3.4.6 Núdzové ukončenie emulátora cez SSH

Počas testovania sa občas stalo, že emulátor nereagoval na ovládanie alebo sa nepodarilo hru štandardným spôsobom ukončiť.

V takom prípade bolo možné pripojiť sa k Batocere cez SSH a ukončiť proces RetroArchu príkazom:

pkill -TERM -x retroarch

Príkaz odošle procesu RetroArch signál na ukončenie.

Upozornenie: Ide o núdzový spôsob ukončenia emulátora. Neuložený postup v hre sa môže stratiť. Používame ho iba vtedy, keď štandardné ukončenie nefunguje.

Vďaka správnemu nastaveniu HOTKEY bolo možné používať arkádový automat podstatne pohodlnejšie, pretože spúšťanie aj ukončovanie podporovaných MS-DOS hier bolo dostupné priamo z ovládacieho panela.

4. Konfigurácia zvukovej karty WM8960 Audio HAT

Ďalšou dôležitou súčasťou modernizácie arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P bolo sprevádzkovanie zvukovej karty WM8960 Audio HAT, ktorá zabezpečuje prehrávanie zvuku prostredníctvom reproduktorov automatu.

Táto zvuková karta využíva rozhrania Raspberry Pi, predovšetkým I²C na riadenie zvukového kodeku a I²S na prenos digitálnych zvukových dát.

Pri prechode z RetroPie na Batocera Linux 43.1 bolo potrebné zabezpečiť správne načítanie ovládača WM8960 a nastaviť výstupné zvukové zariadenie.

Samotné rozpoznanie zvukovej karty totiž ešte neznamená, že na ňu operačný systém automaticky smeruje všetok zvuk.

4.1 Kontrola dostupných zvukových zariadení

Po pripojení do Batocery cez SSH môžeme najskôr skontrolovať, aké zvukové zariadenia systém rozpoznáva.

Použijeme príkaz:

cat /proc/asound/cards

Príkaz zobrazí zvukové karty rozpoznané systémom ALSA.

Ďalšou možnosťou je:

aplay -l

Tento príkaz zobrazí dostupné hardvérové zariadenia na prehrávanie zvuku, pokiaľ je nástroj aplay v systéme dostupný.

Pri správne načítanej zvukovej karte by sa mal vo výpise nachádzať záznam zodpovedajúci zvukovému zariadeniu WM8960.

Ak zvuková karta nie je rozpoznaná, je potrebné skontrolovať jej konfiguráciu a načítanie príslušného hardvérového ovládača.

4.2 Aktivácia WM8960 Audio HAT

Na aktiváciu podpory zvukovej karty som využil konfiguračné nástroje dostupné priamo v Batocere.

Najskôr som zadal príkaz:

batocera-settings-set system.power.switch WM8960_AUDIO_HAT

Následne som použil:

rpi_gpioswitch config WM8960_AUDIO_HAT

Hoci názov nastavenia system.power.switch môže pôsobiť nezvyčajne, Batocera používa mechanizmus rpi_gpioswitch aj na konfiguráciu niektorých prídavných modulov Raspberry Pi.

V mojom prípade tento postup umožnil aktivovať potrebnú konfiguráciu zvukovej karty WM8960.

Upozornenie: Tieto príkazy sú určené pre príslušnú konfiguráciu Raspberry Pi a Batocery. Pri inom modeli zvukového modulu nemusí byť postup rovnaký.

4.3 Kontrola hardvérovej konfigurácie Raspberry Pi

Po aktivácii zvukovej karty som skontroloval systémový konfiguračný súbor Raspberry Pi:

/boot/config.txt

Na vyhľadanie príslušných nastavení použijeme:

grep -nE 'i2c_arm|i2s|wm8960' /boot/config.txt

V mojej funkčnej konfigurácii sa nachádzali nasledujúce riadky:

dtparam=i2c_arm=on
dtparam=i2s=on
dtoverlay=wm8960-soundcard

Význam jednotlivých nastavení:

Parameter	Význam
dtparam=i2c_arm=on	Aktivuje I²C rozhranie používané na komunikáciu so zvukovým kodekom
dtparam=i2s=on	Aktivuje digitálne zvukové rozhranie I²S
dtoverlay=wm8960-soundcard	Aktivuje príslušné hardvérové nastavenie zvukovej karty WM8960

Tieto parametre sú dôležité na správne rozpoznanie a fungovanie zvukového modulu.

Dôležité: Ak sú už uvedené riadky v súbore prítomné a zvuková karta funguje, nie je potrebné ich pridávať opakovane ani meniť ďalšie nastavenia.

Pri ručných úpravách súboru /boot/config.txt je potrebné postupovať opatrne, pretože nesprávna konfigurácia môže ovplyvniť spustenie systému alebo fungovanie pripojeného hardvéru.

4.4 Reštart systému a kontrola zvukovej karty

Po aktivovaní konfigurácie zvukovej karty vykonáme reštart:

reboot

Po opätovnom spustení Batocery sa pripojíme cez SSH a overíme dostupné zvukové zariadenia:

cat /proc/asound/cards

Skontrolovať môžeme aj príslušné systémové správy:

dmesg | grep -iE 'wm8960|sound|audio'

Tieto príkazy pomáhajú zistiť, či systém rozpoznal zvukovú kartu a či pri načítavaní ovládača nevznikli chyby.

Ak Batocera zvukovú kartu rozpoznáva, môžeme pokračovať nastavením jej použitia na prehrávanie zvuku.

4.5 Nastavenie zvukového výstupu

Po sprevádzkovaní WM8960 sa ukázalo, že samotné načítanie zvukovej karty nestačí.

Bolo potrebné zabezpečiť, aby Batocera používala správne zvukové zariadenie namiesto iného dostupného výstupu.

Na tento účel som použil príkaz:

batocera-audio set alsa_output._sys_devices_platform_soc_soc_sound_sound_card1.stereo-fallback

Tento príkaz nastaví konkrétne výstupné zvukové zariadenie, ktoré bolo funkčné v mojej konfigurácii.

Po jeho použití sa podarilo zabezpečiť prehrávanie zvuku aj v spustených hrách.

Upozornenie: Identifikátor zvukového zariadenia nemusí byť na každej inštalácii rovnaký. Je závislý od rozpoznaného hardvéru a konfigurácie zvukového systému.

Pred použitím uvedeného príkazu na inom zariadení je vhodné zistiť dostupné výstupy:

batocera-audio list

Následne zvolíme identifikátor príslušného zvukového zariadenia.

Zvukový výstup možno nastaviť aj prostredníctvom grafického rozhrania Batocery:

MAIN MENU → SYSTEM SETTINGS → AUDIO OUTPUT

Ak je to potrebné, skontrolujeme aj dostupné možnosti v položke AUDIO PROFILE.

4.6 Testovanie zvuku

Po dokončení konfigurácie som funkčnosť zvuku overil najskôr v prostredí Batocery a následne v jednotlivých hrách.

Dôležité bolo skontrolovať:

1. Či je zvuková karta WM8960 rozpoznaná operačným systémom.
2. Či je ako výstupné zariadenie nastavený správny zvukový výstup.
3. Či sa zvuk prehráva cez reproduktory arkádového automatu.
4. Či funguje prehrávanie zvukov aj po spustení emulátorov.

Po správnom nastavení zvukového výstupu bolo možné počuť zvuky v retro hrách bez potreby používať externé reproduktory alebo iné zvukové zariadenie.

4.7 Riešenie problémov so zvukom

Ak sa po aktivovaní WM8960 zvuk neprehráva, odporúčam postupovať nasledovne.

Zvuková karta nie je rozpoznaná

Skontrolujeme hardvérovú konfiguráciu:

grep -nE 'i2c_arm|i2s|wm8960' /boot/config.txt

Následne overíme dostupné zvukové karty:

cat /proc/asound/cards

Zvuková karta je rozpoznaná, ale nepočuť zvuk

Skontrolujeme dostupné výstupy:

batocera-audio list

Následne overíme správnosť výstupného zariadenia v nastaveniach Batocery.

Zvuk funguje v menu, ale nie v hre

V takom prípade je potrebné skontrolovať nastavenia konkrétneho emulátora alebo herného jadra.

Ak je zvuk prerušovaný alebo skreslený, príčinou môže byť aj vysoké zaťaženie Raspberry Pi 3 pri emulácii náročnejších hier.

Zvuk prestal fungovať po zmene konfigurácie

Najskôr skontrolujeme, ktoré nastavenia boli upravené, a overíme, či sa nezmenil zvukový profil alebo výstupné zariadenie.

Pred ďalšími zásahmi je vhodné vytvoriť zálohu aktuálnej konfigurácie.

4.8 Výsledok konfigurácie

Po aktivovaní podpory WM8960 Audio HAT, kontrole hardvérových nastavení Raspberry Pi a správnom výbere zvukového výstupu sa podarilo zabezpečiť funkčné prehrávanie zvuku v operačnom systéme Batocera Linux 43.1.

Zvuková karta WM8960 tak zostala plnohodnotnou súčasťou modernizovaného arkádového automatu bez potreby jej výmeny.

Výsledkom bolo funkčné prehrávanie zvuku prostredníctvom pôvodného zvukového hardvéru automatu, a to aj pri spúšťaní klasických retro hier.

V ďalšej kapitole sa budem venovať pripojeniu externého USB SSD, jeho konfigurácii a využitiu na ukladanie ROM súborov a hier.

5. Konfigurácia externého USB SSD na ukladanie hier

Pri modernizácii arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P som sa rozhodol oddeliť operačný systém od samotnej knižnice hier.

Operačný systém Batocera Linux 43.1 a jeho používateľské konfigurácie zostali uložené na microSD karte, zatiaľ čo na ukladanie hier som použil externý 64 GB USB SSD.

Toto riešenie umožňuje jednoduchšiu správu ROM súborov bez nutnosti ukladať celú hernú knižnicu na microSD kartu.

Dôležitou požiadavkou bolo, aby externý SSD obsahoval iba hry, zatiaľ čo adresáre so systémovými nastaveniami, konfiguráciami emulátorov a ovládačov zostali na pôvodnom úložisku.

Na tento účel som využil možnosť selektívneho pripojenia úložiska, ktorú podporuje Batocera.

5.1 Identifikácia externého SSD

Po pripojení externého SSD k Raspberry Pi 3 som najskôr overil, či ho operačný systém správne rozpoznáva.

Prostredníctvom SSH som spustil:

lsblk -f

Príkaz zobrazí pripojené blokové zariadenia, ich oddiely, súborové systémy a identifikátory UUID.

V mojom prípade bol externý SSD rozpoznaný ako zariadenie:

/dev/sda1

Jeho súborový systém bol EXT4.

Podrobnejšie informácie o oddiele môžeme získať pomocou:

blkid /dev/sda1

V mojom prípade mal oddiel nasledujúci identifikátor UUID:

2cdad15a-7143-44dc-a70b-7dc85dda2e29

UUID predstavuje jedinečný identifikátor súborového systému, pomocou ktorého môžeme určiť konkrétny diskový oddiel bez toho, aby sme sa spoliehali iba na označenie /dev/sda1.

To je dôležité, pretože označenie zariadenia sa môže pri zmene pripojeného hardvéru zmeniť.

Upozornenie: Uvedené UUID patrí môjmu konkrétnemu SSD. Pri konfigurácii iného zariadenia je potrebné zistiť a použiť jeho vlastný identifikátor.

5.1.1 Kontrola kapacity SSD

Kapacitu pripojeného úložiska môžeme skontrolovať pomocou:

lsblk -o NAME,SIZE,FSTYPE,UUID,MOUNTPOINTS

Pri 64 GB SSD sa v Linuxe môže zobrazovať kapacita približne 59 GiB. Rozdiel vyplýva najmä z používania odlišných jednotiek GB a GiB.

5.1.2 Použitie súborového systému EXT4

Pre externé úložisko som zvolil súborový systém EXT4, ktorý je bežne používaný v operačných systémoch Linux.

Je vhodný na ukladanie hier a adresárovej štruktúry Batocery, pretože podporuje linuxové prístupové práva a ďalšie vlastnosti súborového systému.

V mojom prípade bol SSD pripravený so súborovým systémom EXT4 ešte pred jeho nastavením ako úložiska hier.

Dôležité: Ak je externý SSD už naformátovaný a obsahuje hry alebo iné dáta, nie je potrebné ho opätovne formátovať. Formátovanie by odstránilo jeho existujúci obsah.

Po identifikácii SSD a zistení jeho UUID môžeme pokračovať nastavením automatického pripojenia úložiska do adresára /userdata/roms.

5.2 Nastavenie automatického pripojenia SSD

Po identifikácii externého SSD a zistení jeho UUID som pristúpil k nastaveniu automatického pripojenia úložiska.

Mojím cieľom bolo, aby operačný systém Batocera Linux 43.1 používal externý SSD výhradne na ukladanie hier v adresári /userdata/roms, zatiaľ čo používateľské konfigurácie a nastavenia emulátorov zostanú na microSD karte.

Na tento účel som upravil konfiguračný súbor:

/boot/batocera-boot.conf

Batocera umožňuje prostredníctvom tohto súboru nastaviť selektívne pripojenie externých úložísk.

5.2.1 Kontrola a zálohovanie pôvodnej konfigurácie

Najskôr zobrazíme aktuálne nastavenie úložiska:

grep -nE '^sharedevice|^sharewait' /boot/batocera-boot.conf

Pred vykonaním zmien vytvoríme záložnú kópiu konfiguračného súboru.

Keďže systémový oddiel /boot je štandardne pripojený iba na čítanie, zálohu uložíme do zapisovateľného adresára /userdata/system:

cp -a /boot/batocera-boot.conf /userdata/system/batocera-boot.conf.bak-ssd

Táto záloha nám umožní obnoviť pôvodné nastavenie, ak by sa po úprave vyskytli problémy.

5.2.2 Povolenie zápisu na systémový oddiel

Pred úpravou konfiguračného súboru dočasne povolíme zápis na systémový oddiel:

mount -o remount,rw /boot

Týmto príkazom sa oddiel /boot pripojí v režime čítania aj zápisu.

Upozornenie: Ide o systémový oddiel Batocery. Pri jeho úpravách je potrebné postupovať opatrne a meniť iba nastavenia, ktorých význam poznáme.

5.2.3 Konfigurácia externého SSD

Konfiguračný súbor otvoríme pomocou textového editora nano:

nano /boot/batocera-boot.conf

V mojom prípade som použil nasledujúce nastavenie:

sharedevice=DEVICES
sharedevice_part1=ROMS@2cdad15a-7143-44dc-a70b-7dc85dda2e29

Význam jednotlivých parametrov:

Parameter	Význam
sharedevice=DEVICES	Aktivuje možnosť používania viacerých úložísk pre vybrané časti používateľských dát
sharedevice_part1=	Definuje prvé pravidlo pripojenia úložiska
ROMS@	Určuje, že externé úložisko sa použije pre adresár s hrami
2cdad15a-7143-44dc-a70b-7dc85dda2e29	UUID súborového systému môjho externého SSD

Kľúčové je označenie ROMS@, ktorým Batocere určujeme, že sa externý SSD použije iba pre knižnicu hier.

Ostatné používateľské adresáre, napríklad /userdata/system a /userdata/bios, zostávajú na internom dátovom oddiele microSD karty.

Dôležité: UUID uvedené v príklade patrí môjmu konkrétnemu SSD. Pri inej inštalácii je potrebné použiť vlastné UUID zistené príkazom:

blkid

Zároveň je potrebné skontrolovať, aby konfiguračný súbor neobsahoval viacero aktívnych a vzájomne si odporujúcich nastavení sharedevice.

Po dokončení úprav uložíme súbor kombináciou Ctrl + O, potvrdíme klávesom Enter a editor ukončíme pomocou Ctrl + X.

5.2.4 Kontrola konfigurácie a obnovenie ochrany oddielu

Pred reštartovaním skontrolujeme uložené nastavenia:

grep -nE '^sharedevice' /boot/batocera-boot.conf

V mojom prípade má konfigurácia obsahovať:

sharedevice=DEVICES
sharedevice_part1=ROMS@2cdad15a-7143-44dc-a70b-7dc85dda2e29

Následne zapíšeme čakajúce zmeny na disk:

sync

Systémový oddiel opäť pripojíme iba na čítanie:

mount -o remount,ro /boot

Týmto krokom obnovíme pôvodný režim pripojenia systémového oddielu.

5.2.5 Reštart Batocery

Aby sa nové nastavenie úložiska prejavilo, reštartujeme Raspberry Pi:

reboot

Po opätovnom spustení systému sa pripojíme cez SSH a skontrolujeme, či Batocera používa externý SSD na ukladanie hier.

5.2.6 Overenie správneho pripojenia SSD

Najdôležitejším krokom je kontrola adresára /userdata/roms.

Použijeme príkaz:

findmnt -T /userdata/roms

Vo výpise skontrolujeme, či zdrojový súborový systém zodpovedá nášmu externému SSD.

Následne zobrazíme kapacitu úložiska:

df -h /userdata/roms

V mojom prípade išlo o 64 GB SSD, ktorého využiteľná kapacita sa zobrazovala približne ako 59 GiB.

Pre kontrolu UUID a súborového systému môžeme použiť aj:

lsblk -f

Pri správnej konfigurácii musí byť možné priradiť súborový systém používaný pre /userdata/roms k externému SSD.

Pozor: Samotná existencia adresára /userdata/roms ešte nedokazuje, že je SSD správne pripojený.

Ak Batocera externé úložisko nepripojí, adresár /userdata/roms môže stále existovať na internom dátovom oddiele microSD karty.

Pri kopírovaní alebo odstraňovaní veľkého množstva hier je preto dôležité najskôr overiť skutočný zdroj úložiska pomocou findmnt a df.

5.2.7 Výsledok konfigurácie

Po správnom nastavení súboru /boot/batocera-boot.conf sa podarilo oddeliť systémové konfigurácie od samotnej knižnice hier.

Výsledné rozdelenie úložísk:

Úložisko	Účel
microSD karta	Operačný systém Batocera Linux 43.1
microSD karta	Konfigurácie, nastavenia emulátorov a ovládačov
Externý USB SSD, 64 GB	ROM súbory a hry v adresári /userdata/roms

Týmto spôsobom môžem spravovať a rozširovať knižnicu hier na externom SSD bez toho, aby bolo potrebné presúvať celú používateľskú konfiguráciu Batocery.

Výsledkom bolo funkčné automatické pripojenie externého SSD pri spustení Raspberry Pi, pričom systémové nastavenia zostali na microSD karte.

5.3 Kontrola dostupnosti SSD a bezpečný prenos hier

Po nastavení automatického pripojenia externého SSD bolo potrebné overiť, či je úložisko dostupné a pripravené na kopírovanie hier.

Pri prenose ROM súborov som používal počítač s operačným systémom Linux Mint, z ktorého som sa k Raspberry Pi 3 pripájal cez SSH.

5.3.1 Kontrola pripojenia SSD

Pred kopírovaním hier najskôr overíme, či adresár /userdata/roms skutočne používa externý SSD:

findmnt -T /userdata/roms

Následne skontrolujeme jeho dostupnú kapacitu:

df -h /userdata/roms

V mojom prípade sa používal externý 64 GB SSD so súborovým systémom EXT4.

Dôležité: Ak externý SSD nie je pripojený, adresár /userdata/roms môže naďalej existovať na microSD karte.

Preto pred kopírovaním väčšieho množstva hier vždy skontrolujeme, či je pripojené správne úložisko.

5.3.2 Príprava hier na počítači s Linux Mint

Na prípravu hier som si v domovskom adresári vytvoril pracovnú štruktúru:

~/batocera-compile/
├── 01-original/
├── 02-working/
├── 03-ready/
├── 04-tested/
├── 05-favorites/
└── logs/

Jednotlivé adresáre slúžili na oddelenie pôvodných súborov, pracovných verzií, pripravených hier a výsledkov testovania.

Pre samotný prenos som používal adresár:

~/batocera-compile/03-ready/

V tomto adresári sa nachádzali hry pripravené na zaradenie do adresárovej štruktúry Batocery.

5.3.3 Prenos hier pomocou rsync

Na prenos súborov som použil nástroj rsync, ktorý umožňuje bezpečnejšie a prehľadnejšie kopírovanie väčšieho množstva dát cez SSH.

Na počítači s Linux Mint som spustil:

rsync -avh --progress --ignore-existing --omit-dir-times \
  "$HOME/batocera-compile/03-ready/" \
  root@10.10.8.56:/userdata/roms/

Význam použitých parametrov:

Parameter	Význam
-a	Rekurzívne kopíruje súbory a zachováva vybrané atribúty
-v	Zobrazuje podrobnejší priebeh
-h	Zobrazuje veľkosti v čitateľnej podobe
--progress	Zobrazuje priebeh prenosu jednotlivých súborov
--ignore-existing	Neprepisuje súbory, ktoré už existujú v cieľovom umiestnení
--omit-dir-times	Nepokúša sa zachovávať časy úprav adresárov

V mojom prípade sme týmto spôsobom prenášali pripravenú knižnicu približne 190 súborov s celkovou veľkosťou približne 111 MB.

Upozornenie: Parameter --ignore-existing chráni existujúce súbory pred prepísaním, ale zároveň znamená, že ich obsah sa pri prenose neaktualizuje. Príkaz neobsahuje parameter --delete, takže neodstraňuje súbory, ktoré sa už nachádzajú na SSD.

5.3.4 Kontrola prenesených hier

Po dokončení prenosu sa cez SSH pripojíme k Batocere:

ssh root@10.10.8.56

Obsah adresára s hrami zobrazíme:

ls -lah /userdata/roms

Napríklad MS-DOS hry sa nachádzajú v adresári:

ls -lah /userdata/roms/dos

Pre záverečnú kontrolu môžeme znova overiť aj pripojené úložisko:

findmnt -T /userdata/roms

Po úspešnom skopírovaní ROM súborov je potrebné v EmulationStation obnoviť zoznam hier, prípadne reštartovať grafické rozhranie, aby sa nové tituly zobrazili.

5.3.5 Výsledok

Použitím externého SSD a prenosu cez rsync sa podarilo oddeliť správu hernej knižnice od systémových súborov Batocery.

Hry môžem pripravovať na počítači s Linux Mint, otestovať ich adresárovú štruktúru a následne ich preniesť do arkádového automatu cez lokálnu sieť.

Tento postup zároveň znižuje riziko náhodného prepísania už existujúcich hier.

Pred každým väčším prenosom je však potrebné overiť, že adresár /userdata/roms skutočne smeruje na externý SSD.

6. Príprava ROM súborov a hier pre Batocera Linux 43.1

Po úspešnej konfigurácii externého SSD som pristúpil k príprave hernej knižnice pre jednotlivé emulátory.

Keďže Batocera podporuje široké spektrum klasických herných konzol a počítačov, bolo potrebné zohľadniť požiadavky jednotlivých emulačných systémov na formáty súborov a adresárovú štruktúru.

Najväčšiu pozornosť som venoval klasickým MS-DOS hrám, ktoré som sa rozhodol spúšťať prostredníctvom emulačného jadra DOSBox Pure.

Pri tituloch ako Commander Keen, Duke Nukem 2, Dyna Blaster, Heretic či Blood nestačilo iba skopírovať pôvodné herné súbory. Bolo potrebné správne pripraviť adresáre, spúšťacie skripty a následne otestovať funkčnosť hier.

6.1 Príprava pracovného prostredia na Linux Mint

Na prípravu herných súborov som využíval počítač s operačným systémom Linux Mint.

Aby som mal jednotlivé verzie súborov prehľadne oddelené, vytvoril som si pracovný adresár:

~/batocera-compile

V termináli môžeme pripraviť potrebnú adresárovú štruktúru:

mkdir -p ~/batocera-compile/{01-original,02-working,03-ready,04-tested,05-favorites,logs}

Výsledná štruktúra:

batocera-compile/
├── 01-original/
├── 02-working/
├── 03-ready/
├── 04-tested/
├── 05-favorites/
└── logs/

Význam jednotlivých adresárov:

Adresár	Účel
01-original	Pôvodné herné súbory bez úprav
02-working	Pracovné verzie hier
03-ready	Hry pripravené na prenos do Batocery
04-tested	Súbory a hry určené na testovanie
05-favorites	Výber obľúbených hier
logs	Pomocné záznamy z prípravy a testovania

Zachovanie pôvodných súborov

Pri príprave hier som dodržiaval zásadu, že pôvodné súbory zostávajú nezmenené.

Všetky potrebné úpravy som vykonával až na pracovných kópiách v adresári 02-working.

Vďaka tomu bolo možné v prípade problémov začať prípravu hry odznova bez rizika poškodenia pôvodných dát.

Po dokončení prípravy som výsledné súbory ukladal do adresára 03-ready, ktorý slúžil ako zdroj pri prenose hier na externý SSD arkádového automatu.

Dôležité: Pri používaní ROM súborov a klasických počítačových hier je potrebné rešpektovať autorské práva a licenčné podmienky. Batocera neobsahuje komerčné hry, preto si používateľ musí zabezpečiť herné súbory z oprávnených zdrojov.

6.2 Príprava MS-DOS hier pre DOSBox Pure

Pri modernizácii arkádového automatu som sa rozhodol sprevádzkovať aj klasické MS-DOS hry, ktoré som v minulosti hrával na osobných počítačoch.

Na ich emuláciu som použil DOSBox Pure, ktorý je dostupný ako emulačné jadro v prostredí RetroArch.

DOSBox Pure umožňuje spúšťanie hier určených pre operačný systém MS-DOS a ich ovládanie prostredníctvom herného ovládača.

6.2.1 Adresár pre MS-DOS hry

V Batocere sa MS-DOS hry nachádzajú v adresári:

/userdata/roms/dos/

Jednotlivé hry som pripravil ako samostatné adresáre s príponou .pc.

V mojom prípade vznikla nasledujúca štruktúra:

/userdata/roms/dos/
├── Blood.pc/
├── CommanderKeen1.pc/
├── CommanderKeen4.pc/
├── DukeNukem2.pc/
├── DynaBlaster.pc/
├── Heretic.pc/
└── Wolfenstein3D.pc/

Prípona .pc umožňuje Batocere rozpoznávať príslušné adresáre ako samostatné MS-DOS hry.

6.2.2 Príprava herných súborov

Pôvodné herné súbory som najskôr skopíroval do pracovného adresára 02-working na počítači s Linux Mint.

Každá hra mala vlastný adresár, v ktorom sa nachádzali jej súbory potrebné na spustenie.

Následne som pre jednotlivé hry pripravil spúšťací dávkový súbor:

dosbox.bat

Jeho úlohou je spustiť príslušný program hry po načítaní adresára v DOSBox Pure.

Príklad obsahu súboru pre hru Commander Keen 1:

@echo off
KEEN1.EXE

Poznámka: Ide o ilustračný príklad. Skutočný názov spustiteľného súboru je potrebné prispôsobiť konkrétnej verzii hry.

6.2.3 Kontrola spúšťacieho súboru

Po prenesení hier do Batocery môžeme skontrolovať obsah vybraného adresára:

ls -lah /userdata/roms/dos/CommanderKeen1.pc/

Následne zobrazíme obsah spúšťacieho súboru:

cat /userdata/roms/dos/CommanderKeen1.pc/dosbox.bat

Týmto spôsobom môžeme overiť, aký program sa má po spustení DOSBox Pure vykonať.

Pri inom titule môže byť potrebné pred spustením hry nastaviť pracovný adresár alebo vykonať ďalšie príkazy.

6.2.4 Overenie dostupných hier

Zoznam pripravených MS-DOS hier zobrazíme príkazom:

ls -lah /userdata/roms/dos/

V mojom prípade som pripravil sedem titulov:

Hra	Výsledok prvotného testovania
Commander Keen 1	Funkčná
Commander Keen 4	Funkčná
Duke Nukem 2	Funkčná
Dyna Blaster	Funkčná po úprave ovládania
Heretic	Funkčná, individuálne mapovanie ovládania
Blood	Spustiteľná, ale výkon Raspberry Pi 3 je nedostatočný na plynulé hranie
Wolfenstein 3D	Spustiteľná, ovládanie ešte vyžaduje úpravy

Pri náročnejších tituloch sa ukázalo, že aj keď sa hra úspešne spustí, nemusí byť jej emulácia dostatočne plynulá.

Najvýraznejšie sa tento problém prejavil pri hre Blood, ktorá kladie na výkon emulovaného procesora vyššie nároky.

6.2.5 Aktualizácia zoznamu hier

Po skopírovaní hier na externý SSD je potrebné aktualizovať hernú knižnicu v EmulationStation.

V hlavnom menu Batocery otvoríme:

MAIN MENU → GAME SETTINGS → UPDATE GAMELISTS

Po obnovení zoznamu sa pripravené MS-DOS hry zobrazia v príslušnej kategórii.

Ak sa niektorá hra nezobrazuje, je potrebné skontrolovať jej adresárovú štruktúru, príponu .pc a dostupnosť súborov potrebných na spustenie.

Výsledkom bolo sedem pripravených MS-DOS hier v adresári /userdata/roms/dos, ktoré som následne testoval prostredníctvom emulačného jadra DOSBox Pure.

6.3 Príprava hier pre klasické herné konzoly

Okrem klasických MS-DOS hier som sa rozhodol rozšíriť hernú knižnicu aj o tituly určené pre staršie herné konzoly.

Batocera Linux 43.1 podporuje viacero emulovaných systémov, pričom každý z nich má vlastný adresár na ukladanie hier.

V mojom prípade som pripravoval hry pre tieto platformy:

• Nintendo Entertainment System (NES)
• Super Nintendo Entertainment System (SNES)
• Game Boy
• Game Boy Color
• Game Boy Advance
• Nintendo 64

Pri príprave bolo potrebné zohľadniť správne umiestnenie ROM súborov, ich formát a kompatibilitu s príslušným emulátorom.

6.3.1 Adresárová štruktúra konzolových hier

Batocera používa pre jednotlivé herné systémy samostatné adresáre v /userdata/roms.

Herná konzola	Adresár
Nintendo NES	/userdata/roms/nes
Super Nintendo	/userdata/roms/snes
Game Boy	/userdata/roms/gb
Game Boy Color	/userdata/roms/gbc
Game Boy Advance	/userdata/roms/gba
Nintendo 64	/userdata/roms/n64

Pripravené hry som najskôr ukladal do pracovného adresára 03-ready na počítači s Linux Mint.

Jeho štruktúra kopírovala adresáre Batocery:

03-ready/
├── nes/
├── snes/
├── gb/
├── gbc/
├── gba/
└── n64/

Takto pripravené súbory bolo možné preniesť na externý SSD pri zachovaní správneho umiestnenia.

6.3.2 Kontrola formátov ROM súborov

Jednotlivé emulátory podporujú rôzne formáty herných súborov.

Príklady bežne používaných formátov:

Herná konzola	Príklady formátov
NES	.nes, .zip, .7z
SNES	.sfc, .smc, .zip, .7z
Game Boy	.gb, .zip
Game Boy Color	.gbc, .zip
Game Boy Advance	.gba, .zip
Nintendo 64	.z64, .n64, .v64, .zip, .7z

Podporované formáty sa môžu líšiť podľa konkrétneho emulátora alebo emulačného jadra.

Informácie o podporovaných príponách môžeme skontrolovať aj priamo v Batocere. Každý podporovaný systém spravidla obsahuje informačný súbor _info.txt.

Napríklad:

cat /userdata/roms/n64/_info.txt

Tento súbor obsahuje informácie o podporovaných typoch ROM súborov a príslušnom hernom systéme.

6.3.3 Problém s komprimovanými hrami Nintendo 64

Pri príprave hier pre Nintendo 64 som narazil na problém, keď sa niektoré ROM súbory uložené v archívoch ZIP nepodarilo správne spustiť.

Hoci Batocera podporuje aj komprimované formáty, ich funkčnosť závisí od zvoleného emulátora.

Preto som pri problematických hrách pristúpil k rozbaleniu archívov a použitiu pôvodných ROM súborov.

Napríklad:

DukeNukem64.zip

Po rozbalení archívu môžeme získať súbor s príponou:

DukeNukem64.z64

Názvy súborov v uvedenom príklade sú ilustračné; skutočná prípona závisí od obsahu archívu.

Na počítači s Linux Mint môžeme najskôr skontrolovať obsah archívu:

unzip -l DukeNukem64.zip

Ak archív obsahuje požadovaný ROM súbor, môžeme ho rozbaliť:

unzip DukeNukem64.zip

Pri mojej konfigurácii som pre Nintendo 64 používal priamo rozbalené súbory s príponami .z64, .v64 alebo .n64.

Pôvodné ZIP archívy som si ponechal ako zálohu.

Dôležité: Nie všetky ZIP archívy je potrebné rozbaľovať. Pri Nintendo 64 závisí podpora komprimovaných ROM súborov od konkrétneho emulátora.

6.3.4 Rozdiel medzi konzolovými ROM súbormi a MAME

Pri práci s ROM súbormi je potrebné rozlišovať medzi hrami pre klasické konzoly a arkádovými hrami určenými pre emulátor MAME.

Pri MAME sa jednotlivé hry spravidla nachádzajú v ZIP archívoch, ktoré obsahujú súbory potrebné na emuláciu pôvodného arkádového hardvéru.

Tieto archívy sa zvyčajne nerozbaľujú.

Ich obsah, názvy a vzájomné závislosti musia zodpovedať konkrétnej verzii ROMsetu a použitému emulátoru.

Preto nemožno postup použitý pri problematickom ZIP archíve Nintendo 64 automaticky aplikovať na MAME.

6.3.5 Prenos pripravených hier do Batocery

Po príprave konzolových hier som súbory preniesol z Linux Mint na externý SSD pomocou nástroja rsync, ktorému sme sa venovali v kapitole 5.3.

Pred prenosom je potrebné overiť, že externý SSD je skutočne pripojený do adresára /userdata/roms.

Po úspešnom prenose môžeme obsah jednotlivých adresárov skontrolovať napríklad príkazmi:

ls -lah /userdata/roms/nes/
ls -lah /userdata/roms/snes/
ls -lah /userdata/roms/n64/

Následne v grafickom rozhraní EmulationStation vykonáme aktualizáciu zoznamu hier:

MAIN MENU → GAME SETTINGS → UPDATE GAMELISTS

Týmto spôsobom Batocera načíta nové ROM súbory do hernej knižnice.

6.3.6 Testovanie konzolových hier

Po prenose som pristúpil k testovaniu vybraných hier.

Medzi pripravenými titulmi sa nachádzali napríklad:

• Duke Nukem 64
• Santa Claus Saves the Earth
• The Grinch
• Home Alone
• Home Alone 2
• Daze Before Christmas
• Road Fighter
• The Bugs Bunny Crazy Castle
• Duck Hunt

Pri testovaní bolo potrebné zohľadniť obmedzenia konkrétnych emulátorov a ovládacích zariadení.

Napríklad hra Duck Hunt bola pôvodne navrhnutá na ovládanie pomocou svetelnej pištole, takže jej plnohodnotné hranie nemusí byť možné iba pomocou klasického arkádového joysticku.

Pri Nintendo 64 môže byť zase limitujúcim faktorom výkon samotného Raspberry Pi 3.

Výsledkom bola pripravená knižnica konzolových hier rozdelená podľa jednotlivých emulovaných systémov, ktorú bolo možné spravovať priamo prostredníctvom EmulationStation.

7. Konfigurácia DOSBox Pure a individuálne mapovanie MS-DOS hier

Jednou z najnáročnejších častí modernizácie arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P bolo nastavenie ovládania klasických MS-DOS hier.

Na ich spúšťanie som použil emulačné jadro DOSBox Pure, ktoré je integrované do prostredia RetroArch.

Zatiaľ čo pri mnohých konzolových hrách stačilo štandardné mapovanie GPIO joysticku a tlačidiel, pri MS-DOS hrách bolo potrebné riešiť aj emuláciu pôvodnej počítačovej klávesnice.

Každá hra totiž používala trochu odlišné klávesové skratky a ovládacie prvky. Univerzálna konfigurácia preto nebola vždy postačujúca.

7.1 Kontrola emulačného jadra DOSBox Pure

Po úspešnom prenesení MS-DOS hier na externý SSD som najskôr overil dostupnosť emulačného jadra DOSBox Pure.

Na Raspberry Pi 3 s Batocerou 43.1 sa príslušná knižnica nachádzala v adresári:

/usr/lib/libretro/

Jej existenciu môžeme overiť príkazom:

ls -lh /usr/lib/libretro/dosbox_pure_libretro.so

Súbor dosbox_pure_libretro.so predstavuje emulačné jadro, ktoré RetroArch používa na spúšťanie MS-DOS hier.

7.1.1 Kontrola konfigurácie emulačného jadra

Nastavenia jadra DOSBox Pure sa nachádzajú v súbore:

/userdata/system/configs/retroarch/cores/retroarch-core-options.cfg

Príslušné parametre môžeme zobraziť príkazom:

grep '^dosbox_pure_' /userdata/system/configs/retroarch/cores/retroarch-core-options.cfg

Pri našom testovaní sme pracovali okrem iného s nasledujúcimi hodnotami:

dosbox_pure_auto_mapping = "true"
dosbox_pure_cpu_core = "auto"
dosbox_pure_cycles = "auto"
dosbox_pure_cycles_scale = "1.0"

Význam nastavení:

Parameter	Význam
dosbox_pure_auto_mapping	Automatické mapovanie ovládača
dosbox_pure_cpu_core	Výber režimu emulácie procesora
dosbox_pure_cycles	Nastavenie emulovaného výkonu procesora
dosbox_pure_cycles_scale	Násobiteľ nastavenia emulovaných cyklov

Tieto hodnoty predstavovali východiskovú konfiguráciu pri testovaní hier.

Samotné automatické mapovanie však nepostačovalo pre všetky tituly. Pri hrách Dyna Blaster a Heretic bolo potrebné upraviť ovládanie individuálne.

7.1.2 Otvorenie nastavení RetroArchu počas hry

Po spustení MS-DOS hry môžeme otvoriť ponuku RetroArchu pomocou pripojenej USB klávesnice.

Pri našom testovaní sme používali kláves F1.

V ponuke RetroArchu následne otvoríme:

QUICK MENU → CONTROLS → PORT 1 CONTROLS

Tu môžeme upraviť spôsob, akým DOSBox Pure interpretuje vstupy herného ovládača.

Pri niektorých hrách som používal režim:

DEVICE TYPE → CUSTOM KEYBOARD BINDINGS

Tento režim umožňuje priradiť jednotlivým tlačidlám arkádového ovládača klávesy pôvodnej počítačovej klávesnice.

Dôležité: Samotná zmena mapovania v ponuke RetroArchu nemusí znamenať jeho trvalé uloženie. Upravené nastavenia je potrebné uložiť prostredníctvom QUICK MENU → CONTROLS → MANAGE REMAP FILES.

Pri testovaní som narazil aj na problém, keď sa po opätovnom spustení hry načítalo spoločné mapovanie jadra DOSBox Pure namiesto individuálneho profilu konkrétnej hry. Tento problém sa prejavil najmä pri hre Heretic, kde bolo možné funkčné mapovanie načítať manuálne, ale jeho automatické načítanie ešte vyžadovalo ďalšie úpravy.

Jeho využitie bolo dôležité najmä pri hrách, ktoré nemali natívnu podporu herného ovládača alebo používali špecifické klávesové skratky.

V ďalších častiach sa budem venovať konkrétnym nastaveniam jednotlivých hier a problémom, ktoré sa objavili pri ukladaní a opätovnom načítavaní profilov ovládania.

7.2 Mapovanie arkádových tlačidiel na klávesnicu v DOSBox Pure

Pri testovaní klasických MS-DOS hier som narazil na problém s ovládaním. Hoci joystick a farebné tlačidlá správne fungovali v prostredí EmulationStation, niektoré hry očakávali vstupy z klasickej počítačovej klávesnice.

Na vyriešenie tohto problému som využil funkciu Custom Keyboard Bindings, ktorá umožňuje emulovať jednotlivé klávesy pomocou arkádového ovládača.

7.2.1 Aktivácia režimu Custom Keyboard Bindings

Najskôr spustíme požadovanú MS-DOS hru.

Pomocou pripojenej USB klávesnice otvoríme ponuku RetroArchu a prejdeme do:

QUICK MENU → CONTROLS → PORT 1 CONTROLS

Pri položke Device Type vyberieme:

Custom Keyboard Bindings

Týmto nastavením umožníme DOSBox Pure interpretovať vstupy herného ovládača ako klávesy počítačovej klávesnice.

Jednotlivým smerom joysticku a akčným tlačidlám následne môžeme priradiť klávesy podľa požiadaviek konkrétnej hry.

7.2.2 Mapovanie smerov joysticku

Pri našom testovaní sme používali aj mapovanie smerov joysticku na numerickú klávesnicu.

V konfiguračných súboroch sa nachádzali nasledujúce hodnoty:

input_player1_key_up = "264"
input_player1_key_down = "258"
input_player1_key_left = "260"
input_player1_key_right = "262"

Ich význam:

Smer joysticku	Emulovaný kláves
Hore	Numpad 8
Dole	Numpad 2
Doľava	Numpad 4
Doprava	Numpad 6

Tieto hodnoty predstavujú konkrétne nastavenie použité pri našom testovaní. Nie všetky MS-DOS hry však používajú numerickú klávesnicu na pohyb, preto môže byť potrebné mapovanie pre jednotliv

7.2 Mapovanie arkádových tlačidiel na klávesnicu v DOSBox Pure

Pri testovaní klasických MS-DOS hier som narazil na problém s ovládaním. Hoci joystick a farebné tlačidlá správne fungovali v prostredí EmulationStation, niektoré hry očakávali vstupy z klasickej počítačovej klávesnice.

Na vyriešenie tohto problému som využil funkciu Custom Keyboard Bindings, ktorá umožňuje emulovať jednotlivé klávesy pomocou arkádového ovládača.

7.2.1 Aktivácia režimu Custom Keyboard Bindings

Najskôr spustíme požadovanú MS-DOS hru.

Pomocou pripojenej USB klávesnice otvoríme ponuku RetroArchu a prejdeme do:

QUICK MENU → CONTROLS → PORT 1 CONTROLS

Pri položke Device Type vyberieme:

Custom Keyboard Bindings

Týmto nastavením umožníme DOSBox Pure interpretovať vstupy herného ovládača ako klávesy počítačovej klávesnice.

Jednotlivým smerom joysticku a akčným tlačidlám následne môžeme priradiť klávesy podľa požiadaviek konkrétnej hry.

7.2.2 Mapovanie smerov joysticku

Pri našom testovaní sme používali aj mapovanie smerov joysticku na numerickú klávesnicu.

V konfiguračných súboroch sa nachádzali nasledujúce hodnoty:

input_player1_key_up = "264"
input_player1_key_down = "258"
input_player1_key_left = "260"
input_player1_key_right = "262"

Ich význam:

Smer joysticku	Emulovaný kláves
Hore	Numpad 8
Dole	Numpad 2
Doľava	Numpad 4
Doprava	Numpad 6

Tieto hodnoty predstavujú konkrétne nastavenie použité pri našom testovaní. Nie všetky MS-DOS hry však používajú numerickú klávesnicu na pohyb, preto môže byť potrebné mapovanie pre jednotlivé tituly upraviť.

7.2.3 Mapovanie akčných tlačidiel

Okrem smerov joysticku bolo potrebné priradiť aj ďalšie klávesy.

Pri konfigurácii sme pracovali napríklad s nasledujúcimi nastaveniami:

input_player1_key_a = "271"
input_player1_key_b = "305"
input_player1_key_x = "112"

Význam použitých hodnôt:

Nastavenie	Emulovaný kláves
input_player1_key_a	Enter na numerickej klávesnici
input_player1_key_b	Pravý Ctrl
input_player1_key_x	P

Tieto nastavenia sme využívali pri prispôsobovaní ovládania jednotlivých hier.

Pri hre Dyna Blaster sa nám podarilo nastaviť modré akčné tlačidlo na pokladanie bômb a žlté tlačidlo na pozastavenie hry.

Pri hre Heretic sme potrebovali odlišné priradenie akčných klávesov, pretože hra používa samostatné klávesy na streľbu a otváranie dverí.

7.2.4 Ukladanie konfigurácie ovládača

Po nastavení ovládania môžeme v RetroArchu prejsť do:

QUICK MENU → CONTROLS → MANAGE REMAP FILES

Tu sú dostupné možnosti uloženia mapovania pre emulačné jadro, adresár alebo konkrétnu hru.

Pri individuálnom nastavovaní MS-DOS hier je vhodné použiť možnosť:

Save Game Remap File

Je však potrebné upozorniť na špecifické správanie DOSBox Pure.

Viaceré naše hry používali spúšťací súbor dosbox.bat. Pri opätovnom spustení sa preto mohlo načítať spoločné mapovanie namiesto profilu pripraveného pre konkrétnu hru.

Tento problém sme zaznamenali najmä pri hre Heretic. Jej individuálne mapovanie fungovalo po manuálnom načítaní, ale automatické načítanie po ďalšom spustení nebolo spoľahlivé.

V nasledujúcej časti si ukážeme, kde RetroArch tieto konfiguračné súbory ukladá a ako ich možno kontrolovať cez SSH.

7.3 Kontrola a správa súborov .rmp v RetroArchu

Pri individuálnom nastavovaní MS-DOS hier prostredníctvom DOSBox Pure som narazil na problém s ukladaním a automatickým načítavaním konfigurácie ovládania.

RetroArch umožňuje uložiť vlastné mapovanie tlačidiel do súborov s príponou .rmp, ktoré označujeme ako remap súbory.

Tieto súbory obsahujú priradenia vstupov herného ovládača k funkciám emulátora, prípadne ku klávesom emulovanej počítačovej klávesnice.

7.3.1 Umiestnenie remap súborov

V mojej konfigurácii sa súbory pre DOSBox Pure nachádzali v adresári:

/userdata/system/configs/retroarch/config/remaps/DOSBox-pure/

Jeho obsah môžeme zobraziť príkazom:

ls -lah /userdata/system/configs/retroarch/config/remaps/DOSBox-pure/

Pri našom testovaní sa tu nachádzali napríklad tieto súbory:

dosbox.rmp
DynaBlaster.pc.rmp
Heretic.pc.rmp
Heretic.rmp

Okrem nich vznikli počas diagnostiky aj záložné alebo dočasne odložené verzie niektorých profilov.

Dôležité: Samotná existencia súboru .rmp ešte nezaručuje, že ho RetroArch pri spustení konkrétnej hry automaticky načíta.

7.3.2 Kontrola obsahu mapovania

Obsah spoločného profilu DOSBox Pure môžeme zobraziť príkazom:

cat /userdata/system/configs/retroarch/config/remaps/DOSBox-pure/dosbox.rmp

Pri testovaní sa v ňom nachádzali napríklad nasledujúce nastavenia:

input_player1_key_up = "264"
input_player1_key_down = "258"
input_player1_key_left = "260"
input_player1_key_right = "262"

input_player1_key_a = "271"
input_player1_key_b = "305"
input_player1_key_x = "112"

V uvedenom príklade boli smery joysticku priradené k numerickej klávesnici a akčné tlačidlá ku klávesom používaným v MS-DOS hrách.

Toto mapovanie bolo užitočné pri hre Dyna Blaster, no nemuselo vyhovovať ostatným titulom.

7.3.3 Individuálne mapovanie hry Heretic

Pri hre Heretic bolo potrebné nastaviť samostatné ovládanie streľby a otvárania dverí.

V jej individuálnom profile sme používali napríklad:

input_player1_key_l = "32"
input_player1_key_r = "306"

Význam nastavení:

Parameter	Kláves	Funkcia v hre
input_player1_key_l	Space	Otváranie dverí a používanie predmetov
input_player1_key_r	Ľavý Ctrl	Streľba

Po manuálnom načítaní súboru Heretic.rmp sa podarilo dosiahnuť funkčné ovládanie:

• Ružové tlačidlo slúžilo na streľbu.
• Červené tlačidlo slúžilo na otváranie dverí.

Problém nastal po ukončení a opätovnom spustení hry. Individuálny profil sa automaticky nenačítal vždy správne a ovládanie sa vrátilo k spoločnému mapovaniu.

7.3.4 Prečo dochádzalo k načítaniu nesprávneho profilu

Jednou z možných príčin bolo používanie rovnakého názvu spúšťacieho súboru dosbox.bat pri viacerých MS-DOS hrách.

RetroArch môže pri výbere profilu vychádzať z názvu načítaného obsahu, preto sa pri jednotlivých hrách mohli uplatniť spoločné pravidlá mapovania.

Počas testovania sme zaznamenali, že po opätovnom spustení Heretic sa načítalo mapovanie zo súboru dosbox.rmp, aj keď existoval samostatný profil Heretic.rmp.

Poznámka: Túto príčinu sme považovali za pravdepodobnú, ale automatické načítanie individuálneho profilu nebolo v čase testovania definitívne vyriešené.

7.3.5 Zálohovanie remap súborov

Pred úpravami odporúčam vytvoriť záložnú kópiu príslušného profilu.

Napríklad:

cp -a \
  /userdata/system/configs/retroarch/config/remaps/DOSBox-pure/dosbox.rmp \
  /userdata/system/configs/retroarch/config/remaps/DOSBox-pure/dosbox.rmp.bak

Záloha umožňuje obnoviť predchádzajúce nastavenie bez nutnosti opätovného mapovania všetkých tlačidiel.

Pred ďalšími úpravami si môžeme tiež zobraziť všetky dostupné profily:

find /userdata/system/configs/retroarch/config/remaps/DOSBox-pure/ \
  -maxdepth 1 -type f -name '*.rmp' -print

Tieto príkazy slúžia iba na kontrolu a vytvorenie zálohy. Neodstraňujú existujúce mapovania.

7.3.6 Manuálne načítanie profilu v RetroArchu

Ak sa individuálne mapovanie automaticky nenačíta, môžeme ho počas spustenej hry vybrať manuálne.

V RetroArchu otvoríme:

QUICK MENU → CONTROLS → MANAGE REMAP FILES → LOAD REMAP FILE

Následne vyberieme požadovaný súbor, napríklad:

Heretic.rmp

Po jeho načítaní overíme ovládanie priamo v hre.

Pri našom testovaní tento postup fungoval, ale po ďalšom spustení hry bolo niekedy potrebné profil načítať znova.

Výsledok: Podarilo sa nám vytvoriť funkčné individuálne mapovania pre vybrané MS-DOS hry a identifikovať problém so spoločnými profilmi DOSBox Pure. Automatické načítavanie profilu hry Heretic však zostalo otvorenou úlohou, ktorú bolo potrebné ďalej doladiť.

7.4 Praktické nastavenie ovládania hier Dyna Blaster a Heretic

Po príprave základného mapovania DOSBox Pure som pristúpil k testovaniu jednotlivých MS-DOS hier priamo na arkádovom automate.

Pri testovaní som sa snažil dosiahnuť, aby bolo možné hry ovládať výhradne pomocou pôvodného joysticku a farebných tlačidiel bez nutnosti používať externú klávesnicu.

Najviac času som venoval hrám Dyna Blaster a Heretic, pretože každá z nich vyžadovala odlišné priradenie klávesov.

7.4.1 Nastavenie hry Dyna Blaster

Dyna Blaster je klasická arkádová hra, v ktorej hráč pomocou bômb odstraňuje prekážky a poráža protivníkov.

Pre pohodlné hranie bolo potrebné nakonfigurovať pohyb postavy, pokladanie bômb a pozastavenie hry.

Pri našom testovaní sa osvedčilo nasledujúce ovládanie:

Ovládací prvok	Funkcia v hre
Arkádový joystick	Pohyb postavy
Modré tlačidlo	Položenie bomby
Žlté akčné tlačidlo	Pozastavenie hry

Pre modré tlačidlo sme použili mapovanie na kláves pravý Ctrl:

input_player1_key_b = "305"

Pre pozastavenie hry sme pracovali s mapovaním klávesu P:

input_player1_key_x = "112"

Tieto hodnoty boli súčasťou konfigurácie mapovania DOSBox Pure.

Po úprave ovládania sa podarilo hru Dyna Blaster úspešne ovládať pomocou arkádového panela.

7.4.2 Nastavenie hry Heretic

Heretic patrí medzi klasické akčné hry z pohľadu prvej osoby. Na rozdiel od Dyna Blaster vyžaduje viacero ovládacích funkcií vrátane pohybu, streľby a otvárania dverí.

Pri našom testovaní bolo potrebné pripraviť individuálne mapovanie.

Dôležité boli najmä tieto klávesy:

Kláves	Funkcia v hre
Ľavý Ctrl	Streľba
Space	Otváranie dverí a používanie
Smerové klávesy alebo príslušné klávesy pohybu	Ovládanie postavy

V súbore Heretic.rmp sme použili nasledujúce priradenia:

input_player1_key_l = "32"
input_player1_key_r = "306"

Hodnota 32 predstavuje kláves Space a hodnota 306 predstavuje ľavý Ctrl.

Po manuálnom načítaní profilu sa podarilo dosiahnuť nasledujúce funkčné ovládanie:

Fyzické tlačidlo	Funkcia
Ružové	Streľba
Červené	Otváranie dverí

Toto mapovanie som úspešne otestoval priamo v hre.

7.4.3 Problém s automatickým načítaním profilu Heretic

Hoci sa po manuálnom načítaní súboru Heretic.rmp podarilo správne namapovať tlačidlá, po ukončení a opätovnom spustení hry sa niekedy obnovilo spoločné mapovanie DOSBox Pure.

Individuálny profil bolo následne potrebné znova načítať cez ponuku RetroArchu:

QUICK MENU → CONTROLS → MANAGE REMAP FILES → LOAD REMAP FILE

Následne som vybral súbor:

Heretic.rmp

Po jeho načítaní ovládanie opäť fungovalo podľa pripravených nastavení.

Pri diagnostike som zároveň skúšal konfiguráciu režimu Custom Keyboard Bindings priamo pre hru Heretic pomocou nasledujúcej položky v súbore /userdata/system/batocera.conf:

dos["Heretic.pc"].controller1_dosbox_pure=3

Táto konfigurácia nastavovala požadovaný typ ovládača pre DOSBox Pure, ale sama osebe nevyriešila problém s automatickým načítavaním individuálneho remap súboru.

Dôležité: V čase testovania bolo individuálne mapovanie Heretic funkčné po manuálnom načítaní. Jeho spoľahlivé automatické načítanie po každom spustení hry ešte nebolo dokončené.

7.4.4 Ukončovanie MS-DOS hier

Okrem samotného ovládania bolo potrebné zabezpečiť aj pohodlný návrat do hlavného menu Batocery.

Na mojom arkádovom automate sa osvedčila kombinácia:

Podržať pravé malé žlté tlačidlo HOTKEY a následne stlačiť zelené tlačidlo.

Táto kombinácia bola úspešne otestovaná pri ukončovaní MS-DOS hier a podrobne je zdokumentovaná v kapitole 3.4.

7.4.5 Výsledky testovania

Pri testovaní sa ukázalo, že používanie arkádového joysticku s DOSBox Pure je možné, ale pri niektorých hrách si vyžaduje individuálnu konfiguráciu.

Dyna Blaster sa podarilo nastaviť tak, aby bolo možné pohybovať postavou, pokladať bomby a pozastaviť hru pomocou arkádových tlačidiel.

Heretic bolo možné ovládať pomocou individuálneho profilu, avšak automatické načítavanie tohto profilu ešte vyžadovalo ďalšie doladenie.

Tieto skúsenosti ukázali, že pri emulácii MS-DOS hier nestačí vždy iba univerzálne mapovanie ovládača. Pre jednotlivé tituly je vhodné pripraviť a otestovať samostatné konfigurácie.

7.5 Výkonové obmedzenia Raspberry Pi 3 pri MS-DOS hrách

Po úspešnom nastavení ovládania som sa venoval aj testovaniu výkonu náročnejších MS-DOS hier.

Raspberry Pi 3 Model B disponuje štvorjadrovým procesorom Broadcom BCM2837 s architektúrou ARM Cortex-A53 a 1 GB operačnej pamäte.

Hoci tento hardvér postačuje na emuláciu mnohých starších hier, pri náročnejších tituloch môžu byť jeho možnosti obmedzené.

Najvýraznejšie sa to prejavilo pri testovaní hry Blood.

7.5.1 Testovanie hry Blood

Blood je akčná hra z pohľadu prvej osoby, ktorá využíva herný engine Build.

Hru som pripravil v adresári:

/userdata/roms/dos/Blood.pc/

Po spustení prostredníctvom DOSBox Pure sa hra načítala, ale jej priebeh nebol dostatočne plynulý na pohodlné hranie.

Preto som začal kontrolovať, či problém spôsobuje vysoké zaťaženie procesora, nedostatok operačnej pamäte alebo prehrievanie Raspberry Pi.

7.5.2 Kontrola zaťaženia procesora

Počas spustenej hry som sa cez SSH pripojil k Batocere a sledoval aktuálne zaťaženie systému.

Na tento účel môžeme použiť príkaz:

top

Pri testovaní sa zaťaženie procesu RetroArch pohybovalo približne na úrovni 134 % CPU.

V nástroji top môže proces na viacjadrovom systéme vykazovať viac ako 100 % využitia procesora, ak využíva výkon viacerých jadier.

Zvýšené zaťaženie potvrdilo, že emulácia hry kladie na Raspberry Pi 3 značné nároky. Samotná hodnota CPU však ešte neurčuje presnú príčinu nízkej snímkovej frekvencie.

7.5.3 Kontrola teploty Raspberry Pi

Aby som vylúčil prípadné prehrievanie, skontroloval som teplotu procesora:

vcgencmd measure_temp

Počas testovania hry Blood dosahovala teplota približne:

temp=73.6'C

Následne som overil, či nedochádza k obmedzovaniu výkonu v dôsledku vysokej teploty alebo problémov s napájaním:

vcgencmd get_throttled

Výsledok:

throttled=0x0

Táto hodnota znamená, že v sledovanom stave neboli hlásené aktuálne ani zaznamenané príznaky podpätia alebo obmedzovania výkonu, ktoré tento príkaz sleduje.

Pri danom meraní sa teda nepotvrdilo, že príčinou pomalého chodu hry bolo teplotné obmedzovanie procesora.

7.5.4 Nastavenia procesora v DOSBox Pure

Pri diagnostike som skontroloval aj nastavenia emulačného jadra DOSBox Pure.

Príslušné hodnoty zobrazíme príkazom:

grep -E '^dosbox_pure_(cpu_core|cycles|cycles_scale)' /userdata/system/configs/retroarch/cores/retroarch-core-options.cfg

V našej konfigurácii sa používali nasledujúce hodnoty:

dosbox_pure_cpu_core = "auto"
dosbox_pure_cycles = "auto"
dosbox_pure_cycles_scale = "1.0"

DOSBox Pure pri automatickom režime upravuje parametre emulácie podľa dostupných možností a požiadaviek emulovaného programu.

Zmena počtu emulovaných cyklov však nemusí priniesť vyšší výkon. Ak hardvér nedokáže požadovanú emuláciu spracovať dostatočne rýchlo, príliš vysoké nastavenie môže plynulosť ešte zhoršiť.

Preto som nepovažoval za vhodné bez ďalšieho testovania meniť systémové nastavenia, ktoré fungovali pri ostatných hrách.

7.5.5 Porovnanie s Linux Mint

Hru Blood som testoval aj na výkonnejšom počítači s operačným systémom Linux Mint prostredníctvom klasického DOSBoxu.

Pri tomto testovaní som využíval nastavenia:

core=dynamic
cycles=max

Na počítači s architektúrou x86 bolo možné dosiahnuť výrazne lepšiu hrateľnosť než na Raspberry Pi 3.

Je však potrebné zdôrazniť, že klasický DOSBox a DOSBox Pure nie sú totožné implementácie. Rovnako sa líšia možnosti procesora Raspberry Pi 3 a výkonnejšieho osobného počítača.

Toto porovnanie preto slúžilo predovšetkým na potvrdenie, že samotné herné súbory sú funkčné a hra môže na výkonnejšom hardvéri pracovať plynulejšie.

7.5.6 Výsledok testovania

Testovanie hry Blood prinieslo nasledujúce zistenia:

Kontrolovaná oblasť	Výsledok
Spustenie hry Blood	Úspešné
Plynulosť hrania	Nedostatočná
Zaťaženie procesu RetroArch	Približne 134 % CPU
Teplota procesora	Približne 73,6 °C
Kontrola obmedzovania výkonu	throttled=0x0
Test na výkonnejšom počítači	Výrazne lepšia hrateľnosť

Z výsledkov vyplýva, že hra Blood predstavuje pre Raspberry Pi 3 v použitom emulačnom prostredí príliš náročnú úlohu na pohodlné hranie.

Naopak, pri menej náročných tituloch, ako Commander Keen, Duke Nukem 2 alebo Dyna Blaster, sa podarilo dosiahnuť funkčnú emuláciu a použiteľné ovládanie.

Hru Blood som sa rozhodol v hernej knižnici ponechať na ďalšie experimentovanie, napríklad s alternatívnym ovládaním alebo na prípadné testovanie výkonnejšieho hardvéru.

Záver: Raspberry Pi 3 dokáže aj v súčasnosti poslúžiť ako základ arkádového automatu pre množstvo klasických hier. Pri náročnejších MS-DOS tituloch však treba počítať s výkonovými obmedzeniami, ktoré nemožno vyriešiť iba zmenou mapovania tlačidiel alebo pripojením nového herného ovládača.

7.6 Zhrnutie konfigurácie DOSBox Pure a odporúčania

Konfigurácia emulačného jadra DOSBox Pure patrila medzi časovo najnáročnejšie časti modernizácie arkádového automatu Waveshare Arcade-101-1P.

Najväčšou výzvou nebolo samotné spustenie klasických MS-DOS hier, ale prispôsobenie ich ovládania pôvodnému GPIO joysticku a farebným tlačidlám.

Pri testovaní som dospel k niekoľkým dôležitým zisteniam.

7.6.1 Overené výsledky

Hra	Výsledok testovania
Commander Keen 1	Funkčná
Commander Keen 4	Funkčná
Duke Nukem 2	Funkčná
Dyna Blaster	Funkčná vrátane ovládania pomocou arkádových tlačidiel
Heretic	Funkčná po manuálnom načítaní individuálneho mapovania
Wolfenstein 3D	Spustiteľná, ovládanie vyžaduje ďalšie úpravy
Blood	Spustiteľná, ale výkon Raspberry Pi 3 nestačí na plynulé hranie

7.6.2 Odporúčania pri konfigurácii

Pri nastavovaní DOSBox Pure sa mi osvedčilo najskôr overiť funkčnosť hry pomocou klávesnice a až následne pristúpiť k mapovaniu arkádových tlačidiel.

Dôležité je tiež vytvárať zálohy konfiguračných súborov, pretože nesprávne mapovanie môže znemožniť pohodlné ovládanie hry.

Pri individuálnych profiloch RetroArchu treba skontrolovať nielen uloženie súboru .rmp, ale aj to, či sa správny profil automaticky načíta pri ďalšom spustení hry.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú hry používajúce rovnaký názov spúšťacieho súboru dosbox.bat, pri ktorých sme zaznamenali problémy s načítavaním individuálnych profilov.

7.6.3 Otvorené úlohy

Aj po úspešnej konfigurácii zostali niektoré oblasti, ktorým sa chcem v budúcnosti venovať:

• Spoľahlivé automatické načítavanie individuálneho mapovania hry Heretic.
• Dokončenie ovládania hry Wolfenstein 3D.
• Testovanie ďalších možností ovládania pomocou externého herného ovládača.
• Prípadné porovnanie výkonu náročnejších MS-DOS hier na výkonnejšom Raspberry Pi.

Výsledkom celej konfigurácie bolo sprevádzkovanie viacerých klasických MS-DOS hier na pôvodnom arkádovom hardvéri, pričom väčšinu bežných herných činností bolo možné vykonávať priamo pomocou joysticku a farebných tlačidiel.

Pri väčšom množstve Docker služieb a Linux serverov som potreboval vytvoriť jednotný spôsob zálohovania na lokálny Synology NAS.

Cieľom bolo vytvoriť riešenie, ktoré:

• automaticky zálohuje Linux server,
• používa šifrované Restic repository,
• ukladá dáta na Synology NAS cez NFS,
• vytvára konzistentné dumpy databáz,
• používa deduplikáciu,
• automaticky maže staré snapshoty,
• spúšťa sa cez systemd timer,
• po dokončení odošle e-mail BACKUP OK alebo BACKUP FAILED.

Použitá retention politika:

7 denných snapshotov
4 týždenné snapshoty
6 mesačných snapshotov

Čo budeme potrebovať?

Linux server
Synology NAS
NFS
Restic
systemd
msmtp
SMTP server

V tomto návode budeme používať ukážkové hodnoty:

Linux server:  192.0.2.10
Synology NAS:  192.0.2.20

NAS share:
/volume1/NetBackup

Lokálny mount:
/mnt/nas-backup

Restic repository:
/mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic

Reálne IP adresy a názvy si samozrejme nahraďte vlastnými.

Príprava Synology NAS

Na Synology vytvoríme zdieľaný priečinok, napríklad:

NetBackup

Výsledná cesta môže byť:

/volume1/NetBackup

Pre daný Linux server následne povolíme NFS prístup.

Odporúčam povoliť prístup iba konkrétnej IP adrese alebo subnetu, z ktorého sa bude backup vykonávať.

Pripojenie NAS cez NFS

Na Linux serveri vytvoríme mount point:

sudo mkdir -p /mnt/nas-backup

Nainštalujeme NFS klienta:

sudo apt update
sudo apt install nfs-common

Do:

sudo nano /etc/fstab

Pridáme:

192.0.2.20:/volume1/NetBackup /mnt/nas-backup nfs4 rw,vers=4.1,_netdev,nofail,x-systemd.automount 0 0

Aplikujeme:

sudo systemctl daemon-reload

Mount môžeme aktivovať napríklad:

ls /mnt/nas-backup

Kontrola:

mountpoint /mnt/nas-backup

Správny výsledok:

/mnt/nas-backup is a mountpoint

Inštalácia Restic

Na Ubuntu:

sudo apt update
sudo apt install restic

Verziu skontrolujeme:

restic version

Vytvorenie Restic hesla

Najprv vytvoríme adresár:

sudo mkdir -p /root/.config/restic
sudo chmod 700 /root/.config/restic

Vygenerujeme silné náhodné heslo:

openssl rand -base64 48

Výsledné heslo uložíme:

sudo nano /root/.config/restic/server01.pass

Nastavíme práva:

sudo chmod 600 /root/.config/restic/server01.pass

Toto heslo je kritické. Bez neho nie je možné Restic repository obnoviť.

Je preto potrebné uložiť jeho kópiu aj mimo samotného servera.

Vytvorenie Restic repository

Na NAS vytvoríme adresár:

sudo mkdir -p /mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic

Nastavíme heslo:

export RESTIC_PASSWORD_FILE=/root/.config/restic/server01.pass

A inicializujeme repository:

restic -r /mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic init

Prvý manuálny backup

Napríklad:

restic -r /mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic backup \
    /etc \
    /home \
    --tag server01

Po úspešnom backupe Restic vytvorí nový snapshot.

Snapshoty zobrazíme:

restic -r /mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic snapshots

Ako Restic funguje

Restic nevytvára pri každom spustení kompletnú fyzickú kópiu všetkých dát.

Používa:

• snapshoty
• deduplikáciu
• kompresiu
• šifrovanie

Ak sa teda medzi dvoma backupmi väčšina súborov nezmenila, Restic znovu neuloží identické bloky dát.

Nový snapshot preto môže reprezentovať napríklad niekoľko GB dát, ale fyzicky do repository pribudne iba niekoľko MB.

Príklad:

processed 22000 files, 4.6 GiB
Added to repository: 25 MiB

Backup databáz

Databázový adresár by sme nemali jednoducho kopírovať počas behu databázového servera.

Pre MariaDB vytvoríme pred Restic snapshotom konzistentný SQL dump.

Príklad:

docker exec aplikacia-db sh -lc '
DUMP="$(command -v mariadb-dump || command -v mysqldump)"

"$DUMP" \
    -u"$MYSQL_USER" \
    -p"$MYSQL_PASSWORD" \
    --single-transaction \
    --quick \
    "$MYSQL_DATABASE"
' | gzip -1 > /var/backups/aplikacia.sql.gz

Integritu gzip súboru môžeme skontrolovať:

gzip -t /var/backups/aplikacia.sql.gz

Ak príkaz nič nevypíše a skončí exit code 0, archív je v poriadku.

Automatický backup skript

Vytvoríme:

sudo nano /usr/local/sbin/backup-server01.sh

Príklad kompletného skriptu:

#!/usr/bin/env bash

set -Eeuo pipefail
umask 077

REPO="/mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic"
PASSWORD_FILE="/root/.config/restic/server01.pass"
TAG="server01"

NAS="/mnt/nas-backup"
STAGE="/var/backups/server01"

LOCK_FILE="/run/lock/backup-server01.lock"

export RESTIC_PASSWORD_FILE="$PASSWORD_FILE"

log() {
    echo "[$(date '+%Y-%m-%d %H:%M:%S')] $*"
}

# Zabránenie súbežnému spusteniu
exec 9>"$LOCK_FILE"

if ! flock -n 9; then
    log "ERROR: Backup už beží."
    exit 1
fi

# Kontrola Restic hesla
if [[ ! -r "$PASSWORD_FILE" ]]; then
    log "ERROR: Restic password file neexistuje."
    exit 1
fi

# Aktivácia systemd automountu
ls "$NAS" >/dev/null 2>&1 || true

# Kontrola NAS
if ! mountpoint -q "$NAS"; then
    log "ERROR: NAS nie je pripojený."
    exit 1
fi

# Kontrola repository
if [[ ! -d "$REPO" ]]; then
    log "ERROR: Restic repository neexistuje."
    exit 1
fi

mkdir -p "$STAGE"
chmod 700 "$STAGE"

log "=== Restic backup ==="

restic -r "$REPO" backup \
    /etc \
    /home \
    "$STAGE" \
    --exclude='/home/*/.cache/**' \
    --tag "$TAG"

log "=== Retention ==="

restic -r "$REPO" forget \
    --keep-daily 7 \
    --keep-weekly 4 \
    --keep-monthly 6 \
    --group-by host,tags \
    --tag "$TAG" \
    --prune

log "============================================"
log "Backup úspešne dokončený."
log "============================================"

Nastavíme práva:

sudo chmod 750 /usr/local/sbin/backup-server01.sh

Syntax skontrolujeme:

sudo bash -n /usr/local/sbin/backup-server01.sh

Retention politika

V našom skripte používame:

restic -r "$REPO" forget \
    --keep-daily 7 \
    --keep-weekly 4 \
    --keep-monthly 6 \
    --group-by host,tags \
    --tag "$TAG" \
    --prune

To znamená:

7 posledných denných backupov
4 týždenné backupy
6 mesačných backupov

Parameter:

--prune

následne odstráni dátové bloky, ktoré už nepoužíva žiadny zachovaný snapshot.

Systemd service

Vytvoríme:

sudo nano /etc/systemd/system/backup-server01.service

Obsah:

[Unit]
Description=Restic backup SERVER01
Wants=network-online.target
After=network-online.target

[Service]
Type=oneshot
ExecStart=/usr/local/sbin/backup-server01.sh

User=root
Group=root

Systemd timer

Vytvoríme:

sudo nano /etc/systemd/system/backup-server01.timer

Napríklad backup každý deň približne o 02:30:

[Unit]
Description=Daily Restic backup SERVER01

[Timer]
OnCalendar=*-*-* 02:30:00
RandomizedDelaySec=300
Persistent=true

[Install]
WantedBy=timers.target

Načítame konfiguráciu:

sudo systemctl daemon-reload

Timer aktivujeme:

sudo systemctl enable --now backup-server01.timer

Kontrola:

systemctl list-timers --all | grep backup-server01

Manuálny test

Service môžeme spustiť ručne:

sudo systemctl start backup-server01.service

Stav:

sudo systemctl status backup-server01.service

Log:

sudo journalctl -u backup-server01.service -n 100 --no-pager

E-mailové notifikácie

Na odosielanie informácie o stave backupu môžeme použiť msmtp.

Inštalácia:

sudo apt install msmtp msmtp-mta

Konfigurácia:

sudo nano /etc/msmtprc

Príklad:

defaults
auth on
tls on
tls_starttls on
tls_trust_file /etc/ssl/certs/ca-certificates.crt

account backup
host mail.example.com
port 587
from backup@example.com
user backup@example.com
passwordeval "cat /root/.config/msmtp/backup.pass"

account default : backup

Nastavíme:

sudo chmod 600 /etc/msmtprc

SMTP heslo:

sudo nano /root/.config/msmtp/backup.pass

Práva:

sudo chmod 600 /root/.config/msmtp/backup.pass

Test:

printf 'Subject: Backup test\n\nSMTP funguje.\n' \
| msmtp admin@example.com

Backup OK / FAILED e-mail

Do backup skriptu môžeme doplniť:

MAIL_TO="admin@example.com"
MAIL_FROM="backup@example.com"
SERVER_NAME="SERVER01"

send_backup_mail() {
    local SUBJECT="$1"
    local BODY="$2"

    {
        printf 'From: %s\n' "$MAIL_FROM"
        printf 'To: %s\n' "$MAIL_TO"
        printf 'Subject: %s\n' "$SUBJECT"
        printf 'Date: %s\n' "$(date -R)"
        printf 'MIME-Version: 1.0\n'
        printf 'Content-Type: text/plain; charset=UTF-8\n'
        printf '\n%s\n' "$BODY"
    } | msmtp "$MAIL_TO"
}

A následne EXIT trap:

backup_exit_notification() {
    local RC=$?

    trap - EXIT
    set +e

    local HOST
    local NOW

    HOST="$(hostname -f 2>/dev/null || hostname)"
    NOW="$(date '+%Y-%m-%d %H:%M:%S %Z')"

    if [[ "$RC" -eq 0 ]]; then

        send_backup_mail \
            "[BACKUP OK] ${SERVER_NAME}" \
            "Backup bol úspešne dokončený.

Server: ${SERVER_NAME}
Hostname: ${HOST}
Čas: ${NOW}
Status: SUCCESS"

    else

        send_backup_mail \
            "[BACKUP FAILED] ${SERVER_NAME}" \
            "Backup servera zlyhal.

Server: ${SERVER_NAME}
Hostname: ${HOST}
Čas: ${NOW}
Exit code: ${RC}"

    fi

    exit "$RC"
}

trap backup_exit_notification EXIT

Tak dostaneme po každom spustení napríklad:

[BACKUP OK] SERVER01

alebo:

[BACKUP FAILED] SERVER01

Kontrola posledného snapshotu

sudo env \
RESTIC_PASSWORD_FILE=/root/.config/restic/server01.pass \
restic \
-r /mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic \
snapshots \
--latest 1 \
--tag server01

Kontrola obsahu snapshotu

Najprv získame ID snapshotu:

restic -r "$REPO" snapshots

Napríklad:

ID        Time                 Host
ef739d4d  2026-08-27 02:30     server01

Obsah:

restic -r "$REPO" ls ef739d4d

Vyhľadanie konkrétneho backupu:

restic -r "$REPO" ls ef739d4d \
| grep database.sql.gz

Obnova jednotlivého súboru

Napríklad:

mkdir -p /tmp/restic-restore

restic -r "$REPO" restore latest \
    --target /tmp/restic-restore \
    --include /etc/fstab

Výsledok bude napríklad:

/tmp/restic-restore/etc/fstab

Obnova celého snapshotu

restic -r "$REPO" restore ef739d4d \
    --target /tmp/server-restore

Pred kopírovaním obnovených dát späť do produkčného systému je vhodné ich najprv skontrolovať.

Kontrola integrity Restic repository

Priebežne môžeme spustiť:

restic -r "$REPO" check

Dôkladnejšia kontrola dát:

restic -r "$REPO" check --read-data

Pri veľkom repository môže táto kontrola trvať výrazne dlhšie.

Príklad zálohovania Docker aplikácie

Pri Docker aplikácii je vhodné zálohovať:

docker-compose.yml
.env
databázový dump
persistentné volumes
aplikačné kľúče
SSL certifikáty

Príklad:

restic -r "$REPO" backup \
    /var/backups/aplikacia \
    /home/user/aplikacia \
    /var/lib/docker/volumes/aplikacia_data/_data \
    --tag server01

Ak /home/user/aplikacia/.env obsahuje heslá, nie je problém ho ukladať do Restic repository, pretože Restic dáta šifruje.

Samotné Restic heslo však musí byť uložené samostatne mimo repository.

Praktická štruktúra backupu

Výsledok môže vyzerať napríklad:

Synology NAS
│
└── NetBackup
    │
    └── BACKUP
        │
        ├── server01
        │   └── restic
        │
        ├── server02
        │   └── restic
        │
        └── server03
            └── restic

Každý server má:

vlastné Restic repository
vlastné Restic heslo
vlastný tag
vlastný systemd timer
vlastný backup skript

Bezpečnostné odporúčania

Restic repository je šifrované, ale stále odporúčam:

NFS povoliť iba vybraným serverom
Restic heslo uložiť mimo servera
.env súbory chmod 600
backup skripty spúšťať ako root iba ak je to potrebné
DB heslá nevkladať priamo do verejných skriptov
pravidelne kontrolovať backup logy
testovať obnovu dát

Najdôležitejšie pravidlo je:

Backup, ktorý sme nikdy neskúsili obnoviť, ešte nemáme reálne overený.

Záver

Výsledkom je plne automatizovaný backup systém:

Linux server
      ↓
databázové dumpy
      ↓
Restic
      ↓
šifrovanie + deduplikácia
      ↓
NFS
      ↓
Synology NAS
      ↓
retention + prune
      ↓
e-mail OK / FAILED

Takto je možné relatívne jednoducho zálohovať viac Linux serverov a Docker aplikácií do jedného NAS zariadenia, pričom každý server zostáva oddelený vlastným repository a vlastným šifrovacím heslom.

Reálny príklad – FreeIPA + BookStack + Jellyfin

Nasledujúci príklad vychádza z reálneho nasadenia, kde jeden Linux server prevádzkuje viac služieb naraz.

Pred vytvorením Restic snapshotu skript:

FreeIPA
→ vytvorí natívny ipa-backup
→ skontroluje stav FreeIPA služieb

BookStack
→ vytvorí konzistentný MariaDB dump
→ skontroluje integritu gzip
→ porovná počet tabuliek
→ nájde aktuálny /config Docker volume

Jellyfin
→ zálohuje aplikačné dáta
→ vynechá cache

Restic
→ vytvorí šifrovaný snapshot
→ aplikuje retention
→ vykoná prune

E-mail
→ pošle BACKUP OK alebo BACKUP FAILED

Kompletný backup skript

Vytvoríme:

sudo nano /usr/local/sbin/backup-server01.sh

Obsah:

#!/usr/bin/env bash

set -Eeuo pipefail
umask 077


# ============================================================
# E-mail notification
# ============================================================

MAIL_TO="admin@example.com"
MAIL_FROM="backup@example.com"
SERVER_NAME="SERVER01"

NOTIFY_REPO="/mnt/nas-backup/BACKUP/server01/restic"
NOTIFY_RESTIC_PASS="/root/.config/restic/server01.pass"
NOTIFY_TAG="server01"


send_backup_mail() {
    local SUBJECT="$1"
    local BODY="$2"

    {
        printf 'From: %s\n' "$MAIL_FROM"
        printf 'To: %s\n' "$MAIL_TO"
        printf 'Subject: %s\n' "$SUBJECT"
        printf 'Date: %s\n' "$(date -R)"
        printf 'MIME-Version: 1.0\n'
        printf 'Content-Type: text/plain; charset=UTF-8\n'
        printf '\n%s\n' "$BODY"
    } | msmtp "$MAIL_TO"
}


backup_exit_notification() {
    local RC=$?

    trap - EXIT
    set +e

    local HOST
    local NOW
    local LATEST

    HOST="$(hostname -f 2>/dev/null || hostname)"
    NOW="$(date '+%Y-%m-%d %H:%M:%S %Z')"

    if [[ "$RC" -eq 0 ]]; then

        LATEST="$(
            RESTIC_PASSWORD_FILE="$NOTIFY_RESTIC_PASS" \
            restic -r "$NOTIFY_REPO" snapshots \
                --latest 1 \
                --tag "$NOTIFY_TAG" \
                --compact 2>/dev/null
        )"

        send_backup_mail \
            "[BACKUP OK] ${SERVER_NAME}" \
            "Backup bol uspesne dokonceny.

Server: ${SERVER_NAME}
Hostname: ${HOST}
Cas: ${NOW}
Status: SUCCESS

Posledny Restic snapshot:

${LATEST}

Repository:
${NOTIFY_REPO}"

    else

        send_backup_mail \
            "[BACKUP FAILED] ${SERVER_NAME}" \
            "Backup servera ZLYHAL.

Server: ${SERVER_NAME}
Hostname: ${HOST}
Cas: ${NOW}
Exit code: ${RC}

Skontroluj:

systemctl status backup-server01.service
journalctl -u backup-server01.service -n 100 --no-pager"

    fi

    exit "$RC"
}


trap backup_exit_notification EXIT


# ============================================================
# Základná konfigurácia
# ============================================================

LOCK_FILE="/run/lock/backup-server01.lock"

NAS="/mnt/nas-backup"

REPO="${NAS}/BACKUP/server01/restic"

PASSWORD_FILE="/root/.config/restic/server01.pass"

TAG="server01"


FREEIPA_STAGE="/var/backups/server01/freeipa"
BOOKSTACK_STAGE="/var/backups/server01/bookstack"


FREEIPA_CONTAINER="freeipa-server"

BOOKSTACK_CONTAINER="bookstack"
BOOKSTACK_DB_CONTAINER="bookstack-db"


log() {
    echo "[$(date '+%Y-%m-%d %H:%M:%S')] $*"
}


# ============================================================
# Zabránenie súbežnému spusteniu
# ============================================================

exec 9>"$LOCK_FILE"

if ! flock -n 9; then
    log "ERROR: Backup už beží."
    exit 1
fi


# ============================================================
# Kontrola Restic hesla
# ============================================================

if [[ ! -r "$PASSWORD_FILE" ]]; then
    log "ERROR: Restic password file neexistuje alebo nie je čitateľný."
    exit 1
fi


# ============================================================
# Aktivácia systemd NFS automountu
# ============================================================

ls "$NAS" >/dev/null 2>&1 || true


# ============================================================
# Kontrola NAS
# ============================================================

if ! mountpoint -q "$NAS"; then
    log "ERROR: NAS nie je pripojený na $NAS."
    exit 1
fi


# ============================================================
# Kontrola repository
# ============================================================

if [[ ! -d "$REPO" ]]; then
    log "ERROR: Restic repository neexistuje: $REPO"
    exit 1
fi


# ============================================================
# Príprava staging adresárov
# ============================================================

mkdir -p "$FREEIPA_STAGE"
mkdir -p "$BOOKSTACK_STAGE"

chmod 700 "$FREEIPA_STAGE"
chmod 700 "$BOOKSTACK_STAGE"


export RESTIC_PASSWORD_FILE="$PASSWORD_FILE"



# ============================================================
# 1. FreeIPA native backup
# ============================================================

log "=== FreeIPA native backup ==="


docker exec "$FREEIPA_CONTAINER" ipa-backup


log "Kontrola FreeIPA služieb..."

docker exec "$FREEIPA_CONTAINER" ipactl status


LATEST_IPA_BACKUP="$(
    docker exec "$FREEIPA_CONTAINER" bash -lc \
    'ls -1dt /var/lib/ipa/backup/ipa-full-* 2>/dev/null | head -n1'
)"


if [[ -z "$LATEST_IPA_BACKUP" ]]; then
    log "ERROR: Nenašiel sa FreeIPA backup."
    exit 1
fi


IPA_BACKUP_NAME="$(basename "$LATEST_IPA_BACKUP")"


log "Kopírujem $IPA_BACKUP_NAME na hosta..."


rm -rf "${FREEIPA_STAGE:?}/${IPA_BACKUP_NAME}"


docker cp \
    "${FREEIPA_CONTAINER}:${LATEST_IPA_BACKUP}" \
    "${FREEIPA_STAGE}/"


if [[ ! -f "${FREEIPA_STAGE}/${IPA_BACKUP_NAME}/ipa-full.tar" ]]; then
    log "ERROR: ipa-full.tar nebol skopírovaný."
    exit 1
fi


log "FreeIPA backup pripravený: ${FREEIPA_STAGE}/${IPA_BACKUP_NAME}"



# ============================================================
# 2. BookStack MariaDB backup
# ============================================================

log "=== BookStack MariaDB backup ==="


BOOKSTACK_TMP="${BOOKSTACK_STAGE}/bookstack.sql.gz.tmp"

BOOKSTACK_FINAL="${BOOKSTACK_STAGE}/bookstack.sql.gz"


rm -f "$BOOKSTACK_TMP"


docker exec "$BOOKSTACK_DB_CONTAINER" sh -lc '

if command -v mariadb-dump >/dev/null 2>&1; then
    DUMP=mariadb-dump
else
    DUMP=mysqldump
fi

"$DUMP" \
    -u"$MYSQL_USER" \
    -p"$MYSQL_PASSWORD" \
    --single-transaction \
    --quick \
    --skip-lock-tables \
    "$MYSQL_DATABASE"

' | gzip -1 > "$BOOKSTACK_TMP"


# ============================================================
# Kontrola gzip integrity
# ============================================================

gzip -t "$BOOKSTACK_TMP"



# ============================================================
# Počet tabuliek v živej DB
# ============================================================

DB_TABLES="$(
    docker exec "$BOOKSTACK_DB_CONTAINER" sh -lc '

    mariadb \
        -u"$MYSQL_USER" \
        -p"$MYSQL_PASSWORD" \
        "$MYSQL_DATABASE" \
        -Nse "SHOW TABLES;" | wc -l

    '
)"


# ============================================================
# Počet tabuliek v SQL dumpe
# ============================================================

DUMP_TABLES="$(
    gzip -dc "$BOOKSTACK_TMP" |
    grep -c '^CREATE TABLE' || true
)"


log "BookStack DB tabuliek: $DB_TABLES"

log "BookStack dump tabuliek: $DUMP_TABLES"



if [[ "$DB_TABLES" -lt 1 ]]; then
    log "ERROR: BookStack databáza nemá žiadne tabuľky."
    exit 1
fi


if [[ "$DUMP_TABLES" -ne "$DB_TABLES" ]]; then
    log "ERROR: Počet tabuliek v dumpe nesedí s databázou."
    exit 1
fi


mv "$BOOKSTACK_TMP" "$BOOKSTACK_FINAL"


log "BookStack SQL backup OK."



# ============================================================
# 3. Zistenie aktuálneho BookStack /config volume
# ============================================================

BOOKSTACK_CONFIG="$(
    docker inspect "$BOOKSTACK_CONTAINER" \
    --format '{{range .Mounts}}{{if eq .Destination "/config"}}{{.Source}}{{end}}{{end}}'
)"


if [[ -z "$BOOKSTACK_CONFIG" || ! -d "$BOOKSTACK_CONFIG" ]]; then
    log "ERROR: BookStack /config volume sa nepodarilo nájsť."
    exit 1
fi


log "BookStack config: $BOOKSTACK_CONFIG"



# ============================================================
# 4. Restic backup
# ============================================================

log "=== Restic backup ==="


restic -r "$REPO" backup \
    /var/backups/server01 \
    /home/user/freeipa-docker \
    /home/user/bookstack \
    "$BOOKSTACK_CONFIG" \
    /home/user/jellyfin \
    /etc/fstab \
    --exclude='/home/user/jellyfin/cache/**' \
    --tag "$TAG"



# ============================================================
# 5. Retention
# ============================================================

log "=== Restic retention ==="


restic -r "$REPO" forget \
    --keep-daily 7 \
    --keep-weekly 4 \
    --keep-monthly 6 \
    --group-by host,tags \
    --tag "$TAG" \
    --prune



# ============================================================
# 6. Cleanup lokálnych FreeIPA backupov
#    ponecháme posledné 2
# ============================================================

log "=== Cleanup starých FreeIPA staging backupov ==="


mapfile -t OLD_LOCAL < <(

    find "$FREEIPA_STAGE" \
        -mindepth 1 \
        -maxdepth 1 \
        -type d \
        -name 'ipa-full-*' \
        -printf '%T@ %p\n' |

    sort -nr |

    tail -n +3 |

    cut -d' ' -f2-

)


for DIR in "${OLD_LOCAL[@]}"; do

    log "Odstraňujem lokálny staging: $DIR"

    rm -rf -- "$DIR"

done



# ============================================================
# Cleanup backupov priamo vo FreeIPA kontajneri
# ponecháme posledné 2
# ============================================================

docker exec "$FREEIPA_CONTAINER" bash -lc '

ls -1dt /var/lib/ipa/backup/ipa-full-* 2>/dev/null |
tail -n +3 |
xargs -r rm -rf --

'



log "============================================"

log "Backup SERVER01 úspešne dokončený."

log "============================================"

Nastavíme práva:

sudo chmod 750 /usr/local/sbin/backup-server01.sh

Pred prvým spustením skontrolujeme syntax:

sudo bash -n /usr/local/sbin/backup-server01.sh \
&& echo "SCRIPT OK"

Správny výsledok:

SCRIPT OK

Čo tento skript reálne zálohuje

Výsledný Restic snapshot obsahuje napríklad:

/var/backups/server01
│
├── freeipa
│   └── ipa-full-YYYY-MM-DD-HH-MM-SS
│       └── ipa-full.tar
│
└── bookstack
    └── bookstack.sql.gz


/home/user/freeipa-docker

/home/user/bookstack
├── docker-compose.yml
└── .env

BookStack /config Docker volume

/home/user/jellyfin

/etc/fstab

Súbor:

/home/user/bookstack/.env

môže obsahovať napríklad:

APP_KEY
databázové heslá

Jeho zálohovanie do Restic repository je v poriadku, pretože obsah repository je šifrovaný.

Restic heslo samotné však nesmie byť uložené iba v tomto repository.

Prečo používame SQL dump databázy

Pri MariaDB nekopírujeme iba živý databázový adresár.

Pred Restic snapshotom používame:

mariadb-dump \
    --single-transaction \
    --quick \
    --skip-lock-tables

Výsledkom je konzistentný SQL dump:

bookstack.sql.gz

Skript následne skontroluje:

gzip integritu
počet tabuliek v databáze
počet tabuliek v dumpe

Ak napríklad databáza obsahuje:

41 tabuliek

a dump takisto:

41 tabuliek

skript pokračuje.

Ak čísla nesedia, celý backup skončí chybou a nevytvorí sa falošne úspešný snapshot.

Automatické vyhľadanie Docker volume

Namiesto zapisovania dlhého Docker volume ID priamo do skriptu:

/var/lib/docker/volumes/xxxxxxxxxxxx/_data

sa aktuálna cesta zisťuje automaticky:

docker inspect bookstack \
    --format '{{range .Mounts}}{{if eq .Destination "/config"}}{{.Source}}{{end}}{{end}}'

Takto skript nájde aktuálny /config aj v prípade, že sa názov alebo interné ID volume zmení.

Retention

Po úspešnom vytvorení snapshotu:

restic forget \
    --keep-daily 7 \
    --keep-weekly 4 \
    --keep-monthly 6 \
    --prune

zostáva:

7 denných snapshotov
4 týždenné snapshoty
6 mesačných snapshotov

Restic následne pomocou:

--prune

odstráni dátové bloky, ktoré už nepotrebuje žiadny existujúci snapshot.

Cleanup FreeIPA backupov

ipa-backup vytvára lokálne zálohy aj priamo vo FreeIPA kontajneri.

Aby časom nezaplnili disk, skript ponecháva iba:

2 posledné FreeIPA native backupy

Staršie sú odstránené až po úspešnom Restic backupe.

To znamená, že dlhodobú históriu už zabezpečuje Restic repository na NAS.

Výsledok

Celý proces vyzerá:

FreeIPA
   ↓
ipa-backup
   ↓
FreeIPA native archive
   │
   │
BookStack
   ↓
MariaDB dump
   ↓
kontrola integrity
   │
   │
Docker /config
   │
   │
Jellyfin
   │
   ↓
RESTIC
   ↓
šifrovanie
   ↓
deduplikácia
   ↓
Synology NAS
   ↓
retention
   ↓
prune
   ↓
BACKUP OK / FAILED e-mail

Súkromný multimediálny server určený na centralizovaný streaming videa a hudby v rámci lokálnej siete. Služba sprístupňuje mediálne knižnice uložené na sieťovom úložisku (Synology NAS) cez protokoly SMB/CIFS a poskytuje webové rozhranie spolu s aplikáciami pre Smart TV a mobilné zariadenia.

Predpríprava pripojenie NAS

Najprv nainštalujeme potrebný balík pre prácu s CIFS/SMB:

sudo apt update && sudo apt install cifs-utils -y

Vytvoríme priečinok pre projekt a mount point pre NAS:

mkdir -p ~/jellyfin
sudo mkdir -p /mnt/nas_video

Otvoríme /etc/fstab pre trvalé pripojenie NAS:

sudo nano /etc/fstab

Pridáme riadok na koniec súboru:

//IP_ADRESA_NAS/video /mnt/nas_video cifs username=UZIVATELSKE_MENO,password=HESLO_K_UCTU,iocharset=utf8,vers=3.0,uid=1000,gid=1000 0 0

Overíme spojenie a pripojíme zdieľaný priečinok:

sudo mount -a
ls -la /mnt/nas_video

Výpis priečinkov z NAS:(príklad)

 ls -la /mnt/nas_video
total 12
drwxr-xr-x 2 root root    0 Aug 19 07:22  .
drwxr-xr-x 3 root root 4096 Aug 19 07:14  ..
-rwxr-xr-x 1 root root 6148 Dec 24  2024  .DS_Store
drwxr-xr-x 2 root root    0 Aug 19 07:22 'Christmass movie'
drwxr-xr-x 2 root root    0 May 10  2025  Filmy
drwxr-xr-x 2 root root    0 Aug 19 07:22  Rozpravky
drwxr-xr-x 2 root root    0 Aug 19 07:22  Serialy

Nastavenie Dockeru a oprávnení

Pridáme našeho uživateľa do skupiny docker

sudo chown -R 1000:1000 ~/jellyfin
sudo usermod -aG docker ubuntu

V priečinku ~/jellyfin vytvoríme konfiguračný súbor:

cd ~/jellyfin
nano docker-compose.yml

Vložíme obsah:

services:
  jellyfin:
    image: jellyfin/jellyfin:latest
    container_name: jellyfin
    user: 1000:1000
    ports:
      - "8096:8096"
      - "8920:8920" # Pre voliteľné HTTPS
      - "7359:7359/udp" # Auto-discovery pre TV
      - "1900:1900/udp" # DLNA
    volumes:
      - ./config:/config
      - ./cache:/cache
      - /mnt/nas_video/Filmy:/media/filmy:ro
      - /mnt/nas_video/Serialy:/media/serialy:ro
      - /mnt/nas_video/Rozpravky:/media/rozpravky:ro
      - /mnt/nas_video/Christmass movie:/media/vianoce:ro
    restart: unless-stopped

Následne spustíme kontajner

docker compose up -d

Otvorte webový prehliadač a otvorte server v tvare

http://X.X.X.X:port

Pomenujte si server

Vytvorte si užívateľa. Vypíšte meno a heslo

Kliknite na Add Media Libraly

Zvoľte movies

Vyberte Folders

Keď máte viacej priečinkov, tak ich musíte voliť postupne

Keď máte viacej priečinkov, tak ich musíte voliť postupne

Zvoľte si jazyk na používanie

Veľmi dôležité je zaškrtnúť Alow remote connections to this server

Následne Finish

V tomto návode si ukážeme, ako vytvoriť SSL certifikát pre administračné webové rozhranie FortiGate pomocou vlastnej certifikačnej autority FreeIPA.

Výsledkom bude, že namiesto prístupu na FortiGate cez IP adresu budeme používať DNS názov, napríklad:

https://forti.ibasterisk.local:10444

pričom certifikát bude podpísaný našou internou FreeIPA CA.

Upozornenie

FreeIPA v tomto návode nepoužívam ako DNS server. DNS záznam forti.ibasterisk.local spravuje Pi-hole.

Vytvorenie DNS záznamu v Pi-hole

V mojom prostredí používam ako lokálny DNS server Pi-hole. Najskôr som preto vytvoril lokálny DNS záznam pre FortiGate.

V Pi-hole prejdeme do:

Local DNS → DNS Records

a pridáme nový záznam:

Domain:
forti.ibasterisk.local

IP Address:
10.10.8.1

Následne si môžeme overiť, že DNS záznam funguje:

nslookup forti.ibasterisk.local 10.10.8.1

Príklad výstupu

Name: forti.ibasterisk.local
Address: 10.10.8.1

Ak DNS preklad funguje správne, môžeme pokračovať vytvorením hosta a služby vo FreeIPA.

Príprava hosta vo FreeIPA

Vo FreeIPA prejdeme do:

• Identity
• → Host
• → Add

Vytvoríme host:

forti.ibasterisk.local

a potvrdíme tlačidlom Add.

Následne prejdeme do:

• Identity
• → Services

Klikneme na Add

Ako Service (službu) zvolíme: HTTP a z rozbaľovacieho zoznamu vyberieme:

forti.ibasterisk.local

Výsledná služba bude:

HTTP/forti.ibasterisk.local@IBASTERISK.LOCAL

V prípade chyby môžeme použiť možnosť Force a následne kliknúť na Add.

FortiGate

V tomto návode používam FortiGate s FortiOS 7.4.0.

Prejdeme do:

• System
• → Feature Visibility

a skontrolujeme, či máme zapnutú položku Certificates.

Ak nie je zapnutá, zapneme ju a klikneme na Apply.

Následne prejdeme do:

• System
• → Certificates
• → Create/Import
• → Generate CSR.

Ako názov certifikátu môžeme použiť napríklad:

FortiGate_FreeIPA

DNS názov FortiGate nastavíme na:

forti.ibasterisk.local

Po úspešnom nasadení certifikátu sa budeme na FortiGate pripájať prostredníctvom DNS názvu, nie IP adresy.

Potom sa budete pripájať prostredníctvom

https://forti.ibasterisk.local:10444

Nie cez IP. Moderné prehliadače kontrolujú najmä Subject Alternative Name (SAN), preto musí byť DNS názov v certifikáte správny.

CSR vyplníme nasledovne:

• Certificate Name: FortiGate_FreeIPA
• ID Type: Domain Name
• Domain Name: forti.ibasterisk.local
• Organization Unit / Organization / City / State: môžete nechať prázdne
• E-Mail: pole môžete nechať prázdne alebo zadať platnú e-mailovú adresu, napríklad: admin@ibasterisk.local
• Subject Alternative Name: určite vyplňte v mojom prípade forti.ibasterisk.local
• Key Type: RSA
• Key Size: 2048 Bit je úplne v poriadku
• Enrollment Method: File Based

Ja som si to vyplnil následovne

Password for private key (Heslo pre privátny kľúč)

Zadajte heslo pre privátny kľúč a bezpečne si ho odložte. Privátny kľúč vznikne priamo na FortiGate a zariadenie neopúšťa. Do FreeIPA budeme posielať iba CSR na podpísanie.

Následne kliknite na OK.

Následne skontrolujeme stav vytvoreného CSR.

Kliknite na Search a vyhľadajte:

FortiGate_FreeIPA

Následne CSR stiahnite a otvorte v textovom editore. Privátny kľúč pritom zostáva vo FortiGate.

Zadajte FreeIPA

Skrátená ukážka CSR:
Pri reálnom vkladaní do FreeIPA je potrebné skopírovať celý obsah CSR vrátane riadkov BEGIN CERTIFICATE REQUEST a END CERTIFICATE REQUEST.

-----BEGIN CERTIFICATE REQUEST-----
MIICujCCAaICAQAwTDEfMB0GA1UEAxMWZm9ydGkuaWJhc3Rlcmlzay5sb2NhbDEp
MCcGCSqGSIb3DQEJARYaaXZhbi5iYXJvbmFrQGliYXN0ZXJpc2suZXUwggEiMA0G
-----END CERTIFICATE REQUEST-----

Na FreeIPA potom:

• Identity
• → Services
• → HTTP/forti.ibasterisk.local

A vyberieme náš HTTP/forti.ibasterisk.local@IBASTERISK.LOCAL

Volíme Action a New Certificate

Potom, keď ho vložíme klikneme na Issue

Výsledné okno bude vyzerať

Teraz pri certifikáte vpravo klikneme na Actions a zvolíme možnosť na Download Certificate. Potrebujeme iba verejný podpísaný certifikát, private key zostáva vo FortiGate, pretože tam vznikol pri generovaní CSR. FortiGate následne vie tento podpísaný certifikát importovať späť k existujúcemu CSR/private key.

Stiahnutý certifikát si môžete podľa uváženia premenovať, napríklad:

forti.ibasterisk.local.crt

Import certifikátu do Fortigate

• System
• → Certificates
• → Create/Import
• → Certificate

Následne import Certificate

Klikneme na Upload

Vyberieme certifikát

Následne volíme možnosť Create

A už len OK

keď import prešiel bez chyby, lokálny certifikát máme hotový.

Následne importujeme aj hlavný CA certifikát FreeIPA (ca.crt) do FortiGate.

• System
• → Certificates
• → Create/Import
• → CA Certificate

Volíme File

Následne Upload

Volíme Náš ca.crt

Teraz už ostáva aktivovať náš nový certifikát pre webové administračné rozhranie FortiGate.

Pôjdeme do:

System → Settings

a v časti Administration Settings nájdeme položku:

HTTPS server certificate

Tam by sa ti mal v zozname objaviť certifikát, ktorý sme práve vytvorili/importovali, niečo v tvare FortiGate_FreeIPA:

Zvolíme ho a klikneme na Apply

https://forti.ibasterisk.local:10444

Je dosť možné, že ešte budete mať načítanú webovú stránku, ako prvý test otvorte súkromné okno a tam zadajte webovú stránku, prípadne CTRL + F5 na mac cmd + Shift +R

Poznámka: Aby prehliadač zobrazil certifikát ako dôveryhodný bez bezpečnostného upozornenia, musí byť hlavný FreeIPA CA certifikát nainštalovaný medzi dôveryhodnými certifikačnými autoritami aj na klientskom zariadení.

V tomto návode si ukážeme, ako sprístupniť lokálnu Docker aplikáciu prostredníctvom vlastnej subdomény a zabezpečiť ju SSL certifikátom Let’s Encrypt pomocou Mailcow.

Ako príklad použijeme aplikáciu bežiacu lokálne na:

10.10.8.4:3080

ktorú chceme sprístupniť prostredníctvom adresy:

https://video.ibasterisk.eu

Mailcow Nginx bude v tomto prípade slúžiť ako reverse proxy a kontajner acme-mailcow zabezpečí vystavenie a obnovovanie SSL certifikátu.

Vytvorenie DNS

Ako prvé vytvoríme DNS záznam u poskytovateľa, ktorý spravuje DNS zónu našej domény.

Pre subdoménu:

video.ibasterisk.eu

vytvoríme DNS záznam smerujúci na verejnú IP adresu servera, cez ktorý bude aplikácia dostupná z internetu.

V mojom prípade subdoména video.ibasterisk.eu smeruje na verejnú IP adresu:

109.230.12.223

Port forwarding

Následne musíme zabezpečiť, aby požiadavky z internetu na portoch 80 a 443 smerovali na server, na ktorom beží Mailcow Nginx.

Samotná aplikácia Video beží v mojom prípade na:

10.10.8.4:3080

Port 3080 však nie je potrebné publikovať priamo do internetu. Verejná HTTP/HTTPS komunikácia smeruje najskôr na Mailcow Nginx a až ten následne požiadavku presmeruje na interný port aplikácie.

Komunikácia teda vyzerá nasledovne:

Internet
   ↓
109.230.12.223:80 / :443
   ↓
FortiGate
   ↓
10.10.8.4:80 / :443
   ↓
Mailcow Nginx
   ↓
server_name video.ibasterisk.eu
   ↓
reverse proxy
   ↓
10.10.8.4:3080
   ↓
Video Docker

Na FortiGate prejdeme do:

Policy & Objects → Virtual IPs

a následne zvolíme:

Create New

Vytvoríme pravidlo, ktoré presmeruje komunikáciu z verejnej IP adresy na internú IP adresu servera s Mailcow.

Následne nastavíme parametre Virtual IP pravidla podľa našej sieťovej konfigurácie.

Príklad nastavenia port forwardingu:

Následne prejdeme do:

Policy & Objects → Firewall Policy

V mojom prípade mám pravidlá rozdelené do blokov a subdomény smerujúce cez Mailcow mám zaradené pod pravidlo pre mail server.

Otvoríme príslušné pravidlo pomocou Edit, pridáme vytvorený Virtual IP objekt a zmeny potvrdíme pomocou Apply.

Kontrola DNS

Keď máme DNS záznam vytvorený, môžeme si pomocou terminálu overiť, či sa subdoména správne prekladá na verejnú IP adresu.

Použijeme príkaz:

nslookup video.ibasterisk.eu

V mojom prípade dostaneme napríklad:

Server:		127.0.0.53
Address:	127.0.0.53#53

Non-authoritative answer:
Name:	video.ibasterisk.eu
Address: 109.230.12.223

Ak sa nový DNS záznam ešte nezobrazuje, je potrebné chvíľu počkať. Propagácia DNS môže trvať niekoľko minút, v niektorých prípadoch aj dlhšie.

Príprava SSL certifikátu prostredníctvom Mailcow

Odporúčanie

Pre jednoduchšiu administráciu a úpravu konfiguračných súborov odporúčam používať textový editor Vim.

Ak ho nemáme nainštalovaný, môžeme ho doinštalovať pomocou:

sudo apt update
sudo apt install vim

Základné príkazy Vim

i             vstup do režimu editácie
Esc           ukončenie režimu editácie
dd            zmazanie celého riadku
/slovo        vyhľadanie textu
n             ďalší výsledok vyhľadávania
N             predchádzajúci výsledok vyhľadávania
:set number   zapnutie číslovania riadkov
:wq           uloženie súboru a ukončenie Vim
:q!           ukončenie Vim bez uloženia zmien   

Ak si chceme pri editovaní zobraziť čísla riadkov, vo Vim použijeme:

:set number

Výsledok môže vyzerať napríklad takto:

1  server {
2      listen 80;
3      listen [::]:80;
4      listen 443 ssl;
5      listen [::]:443 ssl;
6
7      server_name christmas.ibasterisk.eu ... video.ibasterisk.eu;
8
9      ssl_certificate /etc/ssl/mail/cert.pem;
10

Pridanie subdomény do mailcow.conf

Najskôr prejdeme do adresára, v ktorom máme nainštalovaný Mailcow:

cd /opt/mailcow-dockerized

Otvoríme hlavný konfiguračný súbor:

sudo vim mailcow.conf

Vo Vim môžeme vyhľadať položku:

ADDITIONAL_SAN=

pomocou:

/ADDITIONAL_SAN=

Do existujúceho zoznamu pridáme na koniec, oddelenú čiarkou a bez medzery, novú subdoménu:

video.ibasterisk.eu

Výsledok môže vyzerať napríklad:

ADDITIONAL_SAN=mail.ibasterisk.eu,cv.ibasterisk.eu,music.ibasterisk.eu,christmas.ibasterisk.eu,chat.ibasterisk.eu,halloween.ibasterisk.eu,ibasterisk.eu,moto.ibasterisk.eu,video.ibasterisk.eu

ADDITIONAL_SAN určuje ďalšie DNS názvy, ktoré majú byť zahrnuté do SSL certifikátu Mailcow.

Zmeny uložíme pomocou:

:wq

Pridanie subdomény do Nginx reverse proxy

V mojom prostredí používam vlastný Nginx konfiguračný súbor pre ďalšie aplikácie:

/opt/mailcow-dockerized/data/conf/nginx/00-custom-apps.conf

Názov vlastného konfiguračného súboru sa môže v inom prostredí líšiť.

Súbor otvoríme:

sudo vim /opt/mailcow-dockerized/data/conf/nginx/00-custom-apps.conf

Subdoménu video.ibasterisk.eu pridáme medzi domény, ktoré má tento Nginx server obsluhovať, napríklad:

server_name christmas.ibasterisk.eu cv.ibasterisk.eu music.ibasterisk.eu chat.ibasterisk.eu halloween.ibasterisk.eu ibasterisk.eu moto.ibasterisk.eu video.ibasterisk.eu;

Následne nastavíme port, na ktorom beží samotná aplikácia:

if ($host = "video.ibasterisk.eu") {
    set $target_port "3080";
}

A požiadavku odošleme na lokálnu Docker aplikáciu:

proxy_pass http://10.10.8.4:$target_port;

Súbor opäť uložíme pomocou:

:wq

Aplikovanie zmeny v Mailcow

Po zmene mailcow.conf spustíme:

cd /opt/mailcow-dockerized
sudo docker compose up -d

Mailcow tým aplikuje zmenenú konfiguráciu. Tento krok odporúča aj oficiálna dokumentácia po úprave ADDITIONAL_SAN.

Spustenie ACME klienta

Teraz môžeme nechať Mailcow znovu spustiť ACME klienta:

sudo docker compose restart acme-mailcow

acme-mailcow skontroluje požadované domény a pri úspešnom overení vystaví nový Let’s Encrypt certifikát obsahujúci aj:

video.ibasterisk.eu

Priebeh sledujeme v druhom termináli:

sudo docker compose logs --tail=200 -f acme-mailcow

Sledovanie logu ukončíme pomocou:

CTRL + C

Reštart Nginx

Po získaní certifikátu môžeme načítať konfiguráciu Nginx:

sudo docker compose restart nginx-mailcow

Po reštarte Nginx by mala byť aplikácia dostupná prostredníctvom zabezpečenej HTTPS adresy:

https://video.ibasterisk.eu

Overenie SSL certifikátu

Najjednoduchšie:

curl -I https://video.ibasterisk.eu

Alebo si môžeme pozrieť priamo certifikát:

echo | openssl s_client \
-connect video.ibasterisk.eu:443 \
-servername video.ibasterisk.eu 2>/dev/null \
| openssl x509 -noout -subject -issuer -dates

A všetky názvy zahrnuté v certifikáte:

echo | openssl s_client \
-connect video.ibasterisk.eu:443 \
-servername video.ibasterisk.eu 2>/dev/null \
| openssl x509 -noout -ext subjectAltName

Vo výstupe by sme mali nájsť aj našu subdoménu:

Výstup

X509v3 Subject Alternative Name: 
DNS:chat.ibasterisk.eu, DNS:christmas.ibasterisk.eu, DNS:cv.ibasterisk.eu, DNS:halloween.ibasterisk.eu, DNS:ibasterisk.eu, DNS:mail.ibasterisk.eu, DNS:moto.ibasterisk.eu, DNS:music.ibasterisk.eu, DNS:video.ibasterisk.eu

Ak sa medzi hodnotami Subject Alternative Name nachádza DNS:video.ibasterisk.eu, znamená to, že subdoména je správne zahrnutá v SSL certifikáte.

Celý postup v skratke

1. DNS
   video.ibasterisk.eu
   ↓
   verejná IP adresa

2. FortiGate / Firewall
   TCP 80 a 443
   ↓
   Mailcow Nginx

3. /opt/mailcow-dockerized/mailcow.conf
   ↓
   ADDITIONAL_SAN=...,video.ibasterisk.eu

4. data/conf/nginx/00-custom-apps.conf
   ↓
   pridať video.ibasterisk.eu
   ↓
   nastaviť target_port 3080

5. docker compose up -d

6. docker compose restart acme-mailcow

7. skontrolovať ACME log

8. docker compose restart nginx-mailcow

9. overiť
   https://video.ibasterisk.eu

Čo je Tailscale

Tailscale je softvérová VPN služba založená na protokole WireGuard, ktorá umožňuje bezpečne prepojiť zariadenia cez internet do jednej privátnej siete. Každé pripojené zariadenie dostane vlastnú Tailscale IP adresu a môže komunikovať s ostatnými zariadeniami podobne, ako keby sa nachádzali v rovnakej lokálnej sieti.

Tailscale vytvára tzv. mesh VPN, takže zariadenia sa podľa možností pripájajú priamo medzi sebou. Prenášané dáta sú šifrované pomocou protokolu WireGuard. Ak nie je možné vytvoriť priame spojenie medzi zariadeniami, Tailscale môže komunikáciu sprostredkovať prostredníctvom DERP relay servera. DERP server slúži iba na prenos komunikácie medzi zariadeniami – prenášané dáta zostávajú end-to-end šifrované a server nemá možnosť ich dešifrovať.

Výhodou je, že nie je potrebné manuálne nastavovať port forwarding, verejné IP adresy ani prevádzkovať klasický VPN server.

Zariadenia sa po autorizácii pridajú do privátnej Tailscale siete, ktorá sa nazýva tailnet. Prístup medzi jednotlivými zariadeniami možno následne riadiť pomocou nastavených pravidiel.

Napríklad:

Windows PC
100.81.108.35
      |
      |  šifrované spojenie
      |
   Tailscale
      |
      |  šifrované spojenie
      |
Ubuntu server
100.69.3.6

Používateľ sa potom môže na server pripojiť napríklad cez:

ssh pouzivatel@TAILSCALE_IP

bez ohľadu na to, či sa server nachádza doma, vo firme alebo v inom dátovom centre, pokiaľ majú obe zariadenia prístup na internet a sú pripojené do rovnakého tailnetu.

Koľko zariadení je možné používať zadarmo

Aktuálne k augustu 2026 ponúka Tailscale pre osobné a nekomerčné použitie plán Personal, ktorý je bezplatný.

V bezplatnom pláne je aktuálne možné používať:

• neobmedzený počet používateľských zariadení – napríklad počítače, notebooky, telefóny alebo tablety,
• až 6 používateľov v jednom tailnete,
• až 50 tagged resources – teda zariadení alebo služieb označených tagom, ktoré sa typicky používajú pre servery, subnet routery, exit nodes alebo inú zdieľanú infraštruktúru.

Tailscale teda už pri bežných používateľských zariadeniach neurčuje pevný limit ich počtu. Bezplatný plán Personal je určený predovšetkým na osobné a nekomerčné použitie, napríklad pre domácu sieť, homelab, Raspberry Pi alebo vlastné servery.

Na aké zariadenia je možné Tailscale nainštalovať

Tailscale je multiplatformové riešenie a je možné ho používať na rôznych typoch zariadení a operačných systémov. V rámci jednej privátnej siete – tailnetu – tak môžu byť súčasne pripojené pracovné stanice, servery, mobilné zariadenia, NAS servery alebo kontajnery.

Medzi podporované platformy patria napríklad:

• Windows – Windows 10 a novší, Windows Server 2016 a novší.
• Linux – Ubuntu, Debian, Fedora, RHEL, CentOS, Raspberry Pi OS, Amazon Linux, openSUSE, SUSE Linux Enterprise, Oracle Linux, Arch Linux, NixOS a ďalšie distribúcie.
• macOS
• Android
• iPhone a iPad – iOS/iPadOS
• Apple TV – tvOS
• Chromebook / ChromeOS
• Amazon Fire zariadenia
• Docker kontajnery
• Kubernetes
• Raspberry Pi
• NAS a ďalšie zariadenia, na ktorých je možné spustiť podporovaného Tailscale klienta.

Vďaka tomu je možné napríklad bezpečne prepojiť:

Windows notebook
       |
       |
   Tailscale
       |
  +----+---------+-----------+
  |              |           |
Ubuntu        Raspberry     NAS
server           Pi        server

Všetky tieto zariadenia môžu následne komunikovať prostredníctvom svojich privátnych Tailscale IP adries bez potreby otvárať služby priamo do internetu.

Inštalácia

curl -fsSL https://tailscale.com/install.sh | sh

Počas inštalácie môže byť potrebné zadať heslo používateľa s oprávnením sudo.

Následne spustite

sudo tailscale up

Po spustení príkazu sa v termináli zobrazí prihlasovací odkaz. Tento odkaz otvorte vo webovom prehliadači.
Následne sa prihláste kontom, pomocou ktorého chcete spravovať zariadenia v Tailscale.
Po úspešnom prihlásení terminál zobrazí hlášku Success.

Po úspešnej autorizácii sa zariadenie automaticky pridá do vášho tailnetu.

Kontrola pripojenia zariadenia

Príkaz tailscale status zobrazí stav Tailscale a zariadenia pripojené do rovnakého tailnetu.

tailscale status

Ak chcete zobraziť iba Tailscale IPv4 adresu daného servera, použite:

tailscale ip -4

Na serveri si ešte môžete overiť, či služba Tailscale beží a je nastavená na automatické spustenie:

sudo systemctl status tailscaled

Konfigurácia Tailscale SSH

V Tailscale kliknite v sekcii Machines pri požadovanom zariadení na tri bodky a zvoľte Set up SSH.

Zobrazí sa postup potrebný na povolenie Tailscale SSH na serveri.

Tailscale SSH je možné na serveri povoliť priamo z terminálu príkazom:

sudo tailscale set --ssh

Po úspešnom povolení sa pri zariadení zobrazí možnosť SSH. Kliknutím na ňu môžete vytvoriť SSH spojenie so serverom.

Po povolení Tailscale SSH je možné spravovať prístup k serveru prostredníctvom pravidiel tailnetu a administračného rozhrania Tailscale.

Následne sa úspešne pripojíte na server prostredníctvom SSH.

Ak na serveri beží webová služba alebo administračné rozhranie, môžete k nemu pristupovať aj prostredníctvom Tailscale siete.

Skopírujte Tailscale IP adresu zariadenia a vložte ju do adresného riadku webového prehliadača.

V prípade, že webová služba používa vlastný DNS názov, môže byť používateľ po otvorení služby automaticky presmerovaný na tento názov.

Prehľad

Cieľom je nahradiť predvolený Synology certifikát vlastným certifikátom vystaveným pomocou FreeIPA Certificate Authority.

1. Vytvorenie DNS záznamu

V Pi-hole vytvoríme záznam:

Overenie

nslookup nas.ibasterisk.local 10.10.8.2

Príklad výstupu

Name: nas.ibasterisk.local
Address: 10.10.8.3

2. Vo FreeIPA príprava Host

• Identity
• → Host
• → Add

A na záver Add

Teraz prejdeme do

• Identity
• → Services

Klikneme na Add

Volíme službu HTTP a vyberieme z rollup-u Náš nas.ibasterisk.local

V prípade chyby zaškrtnite Force

Výsledok

3. Generovanie privátneho kľúča

Na serveri, kde chceme uložiť certifát spustíme príkaz

openssl genrsa -out nas.ibasterisk.local.key 4096

Výsledok

nas.ibasterisk.local.key

4. Generovanie CSR

openssl req -new \
-key nas.ibasterisk.local.key \
-out nas.ibasterisk.local.csr \
-subj "/CN=nas.ibasterisk.local" \
-addext "subjectAltName=DNS:nas.ibasterisk.local"

Výsledok

nas.ibasterisk.local.csr

5. Kontrola CSR

openssl req -in nas.ibasterisk.local.csr -noout -text | grep -A2 "Subject Alternative"

Výstup:

X509v3 Subject Alternative Name:
DNS:nas.ibasterisk.local

6. Vydanie certifikátu vo FreeIPA

Vo FreeIPA:

• Identity
• → Services
• → HTTP/nas.ibasterisk.local
• → Actions
• → New Certificate

Obsah CSR:

vložiť do formulára a klikneme na Issue

Následne sa vygeneruje certifikát

Klikneme na Actions

• Actions
• → Download

Pre lepšiu orientáciu si môžete aj premenovať certifikát. Napríklad

nas.ibasterisk.local.crt.pem

7. Overenie certifikátu na koncovej stanici, kde sme stiahli certifikát

Po overení certifikátu cez

openssl x509 \
-in nas.ibasterisk.local.crt.pem \
-noout \
-subject \
-issuer

subject=O=IBASTERISK.LOCAL, CN=nas.ibasterisk.local
issuer=O=IBASTERISK.LOCAL, CN=Certificate Authority

Dôvera certifikátu

Aby zariadenie mohlo dôverovať webovej lokalite, tak je potrebné importovať ca.crt vystavený FreeIPA. Stačí importovať len tento certifikát a tým zabezpečíte, že všetky SSL certifikáty vystavené FreeIPA budú dôverihodné

Na Macu:

• Keychain Access
• → System
• → Import ca.crt
• → Always Trust

Vo Firefoxe:

• Settings
• → Privacy & Security
• → Certificates
• → Authorities
• → Import

a importovať:

ca.crt

8. Získanie CA certifikátu z freeIPA

Z koncového zariadenia si môžete CA certifikát stiahnúť k sebe

scp ubuntu@10.10.8.6:/home/ubuntu/ca.crt .

Výsledok

ubuntu@10.10.8.6's password: 
ca.crt                                        100% 1582    48.3KB/s   00:00    

9. Import certifikátu do Synology DSM

Poznámka:
Certificate predstavuje certifikát stiahnutý z FreeIPA.
CA certifikát (ca.crt) sa do Synology DSM neimportuje.
Používa sa iba na vytvorenie dôvery klientskych zariadení.

V Synology DSM otvoríme:

• Control Panel
• → Security
• → Certificate
• → Add
• → Add a new certificate
• → Import certificate

Aby sme mohli importovať certifikáty potrebujeme zo serveru stiahnúť napríklad

nas.ibasterisk.local.key

Z lokálneho termínalu si stiahneme zo servera certifikát nas.ibasterisk.local.key

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/nas.ibasterisk.local.key .

Následne importujeme certifikáty

• Private Key:
• nas.ibasterisk.local.key
• Certificate:
• nas.ibasterisk.local.crt.pem (to je ten, čo sme stiahli z FreeIPA)
• Intermediate Certifikate: ponecháme prázdne
• Potvrdíme tlačidlom OK

Následne ho traba predvoliť

• Control Panel
• → Security
• → Certificate
• → Settings

Pôvodne býva nastavené:

System default → synology

Zmeníme na:

System default → nas.ibasterisk.local

A nastavenie uložíme

Výsledok

Po úspešnom importe a priradení certifikátu bude Synology DSM dostupné cez:

https://nas.ibasterisk.local:5001

Tento postup slúži na pridanie nového zariadenia do NetBoxu vrátane vytvorenia role, rozhrania a priradenia IP adresy.

Vytvorenie Device Role

V menu prejdite do Device Roles

Pre príklad vytvoríme rolu Server.

• Name
• Server
• Color napr. Gray

Potom to uložíme

Príklad vytvorenej roly

Pridanie zariadenia

V menu prejdite do:

Devices → Devices

kliknite na Add

Postupne vyplňte požadované údaje:

• Name
• Device Role
• Device Type
• Site
• Description (voliteľné)
• Serial Number (voliteľné)

Pridanie IP adresy

V menu prejdite do:

IPAM → IP Addresses

Kliknite na Add.

Vyplňte:

• IP Address
• Interface
• DNS Name (voliteľné)
• Status: Active

Potom kliknite na Save.

Nastavenie Primary IPv4

Teraz sa vráťte do:

Devices → Devices

Otvorte zariadenie, ktorému chcete IP adresu priradiť.

V poli Primary IPv4 vyberte novovytvorenú IP adresu a kliknite na Save.

Výsledok

Po dokončení postupu bude mať zariadenie:

• vytvorenú Device Role,
• vytvorený Device Type,
• vytvorené sieťové rozhranie,
• priradenú IP adresu,
• nastavenú Primary IPv4 adresu.

Príklad:

Hostname: freeipa.ibasterisk.local
Role: Server
Device Type: Raspberry Pi 4
Interface: eth0
IP Address: 10.10.8.6/24
Site: Home Lab

Zistenie sériového čísla v Linuxe

Na Linux serveri môžete sériové číslo zistiť príkazom:

cat /proc/cpuinfo | grep Serial

Získanú hodnotu vložte do poľa Serial Number.

Po vyplnení údajov kliknite na Save.

Po uložení bude zariadenie vytvorené, zatiaľ však bez IP adresy.

Na konci Save

Teraz vidíte, že máme všetko okrem IP

Pridanie sieťového rozhrania

V detaile zariadenia prejdite do:

Device Components → Interfaces

Kliknite na Add

Vyplňte:

Enabled: Yes

Name: eth0

Type: podľa typu rozhrania

V menu prejdite do IPAM → IP Addresses a kliknite na Add

Teraz sa vráťte do Devices

Klikneme na Server, ktorému chceme pridať IP adresu → Otvorte zariadenie, ktorému chcete pridať IP adresu

Výsledok

Obsah

1. Architektúra riešenia

2. Caddy Reverse Proxy

3. Inštalácia Caddy

4. Vytvorenie DNS záznamu v Pi-hole

5. Príprava FreeIPA

6. Generovanie SSL certifikátu

7. Vydanie certifikátu vo FreeIPA

8. Stiahnutie a overenie certifikátu

9. Nasadenie certifikátu do Caddy

10. Dôvera certifikátom na klientskych zariadeniach

11. Import FreeIPA Certificate Authority (ca.crt)

12. Troubleshooting

13. Používanie SSL certifikátov na ďalších zariadeniach

Čo je SSL a na čo slúži

SSL/TLS certifikát je digitálny certifikát slúžiaci na zabezpečenie šifrovanej komunikácie medzi klientom a serverom. Zabezpečuje overenie identity servera, ochranu prenášaných dát pred odpočúvaním a zachovanie integrity komunikácie. Je využívaný na ochranu webových stránok, aplikácií, e-mailových služieb a ďalších systémov komunikujúcich prostredníctvom siete.

SSL/TLS certifikáty je možné nasadiť na verejne dostupné internetové služby a domény, ako aj na interné firemné systémy a lokálne servery. V internom prostredí sa používajú napríklad na zabezpečenie webových aplikácií, intranetových portálov, databázových serverov, VPN riešení alebo administrátorských rozhraní.

Čo budeme potrebovať?

Pre vystavenie SSL certifikátu na lokálnu IP adresu, budeme potrebovať

• FreeIPA server,
• DNS server
• Caddy

1. Architektúra riešenia

Klient (Firefox, Chrome, Safari)
                │
                ▼
      Caddy Reverse Proxy
           10.10.8.5
                │
 ┌──────────────┼──────────────┐
 │              │              │
 ▼              ▼              ▼

Grafana      Zabbix       NetBox
:3000        :8080        :4030

                │
                ▼

FreeIPA CA
10.10.8.6

                │
                ▼

Pi-hole DNS
10.10.8.2

2. Caddy Reverse Proxy

Caddy je moderný webový server a reverzný proxy server, ktorý prijíma HTTPS požiadavky od klientov a presmerováva ich na interné služby bežiace na rôznych portoch.

V našej infraštruktúre Caddy zabezpečuje:

• SSL/TLS ukončenie
• používanie certifikátov z FreeIPA CA
• jednotný vstupný bod na portoch 80 a 443
• reverzné proxy pre interné aplikácie

3. Inštalácia Caddy

Caddy môžete nainštalovať na ľubovoľný server. Odporúča sa však prevádzkovať ho na dedikovanom serveri, ktorý sprostredkúva HTTPS komunikáciu pre interné aplikácie.

Ako prvé si pridáme repozitáre

curl -1sLf 'https://dl.cloudsmith.io/public/caddy/stable/gpg.key' \
| sudo gpg --dearmor \
-o /usr/share/keyrings/caddy-stable-archive-keyring.gpg

curl -1sLf 'https://dl.cloudsmith.io/public/caddy/stable/debian.deb.txt' \
| sudo tee /etc/apt/sources.list.d/caddy-stable.list

Aktualizujeme repozitáre

sudo apt update

Nainštalujeme Caddy

sudo apt install caddy

Verziu nainštalovanej verzie Caddy

caddy version

Príklad

caddy version 
v2.11.4 h1:XKxkMTgNSizEvKG6QHue6cAsFOteU2qA61w2tKkCWi0=

Certifikáty môžete ukladať napr. sem

sudo mkdir -p /etc/caddy/certs

4. Vytvorenie DNS záznamu v Pi-hole

Ako prvé si musíte na DNS serveri vytvoriť A záznam. Ja používam Pi-hole

Zvoľte Settings a následne Local DNS Records

Môžete overiť vytvorenie A záznamu následovne

nslookup wikijs.ibasterisk.local 10.10.8.2

Príklad

Server:		10.10.8.2
Address:	10.10.8.2#53

Name:	wikijs.ibasterisk.local
Address: 10.10.8.6

Ďalšie príklady na overenie

dig @10.10.8.2 wikijs.ibasterisk.local A
ping wikijs.ibasterisk.local

A následne kliknite na plus. Týmto sa práve vytvoril A záznam, ktorý je na hostname wikijs.ibasterisk.local

5. Príprava na FreeIPA

Vo FreeIPA zvoľte Identity a následne Hosts

V pravo hore Kliknite na Add

Následne Add

Následne kliknite v Identity naa Services

Kliknite na Add

• Services volíme HTTP
• a hostname, v mojom prípade wikijs.ibasterisk.local
• Následne kliknite na Force

Kliknite na Add

6. Generovanie SSL certifikátu

Po vytvorení Host a Service záznamu vo FreeIPA môžeme vytvoriť privátny kľúč a certifikačnú požiadavku (CSR).

Vytvorenie privátneho kľúča

V mojom prípade vytváram certifikát pre službu:

wikijs.ibasterisk.local

Pomocou príkazu

openssl genrsa -out wikijs.ibasterisk.local.key 4096

Výsledkom je

wikijs.ibasterisk.local.key

Privátny kľúč slúži na identifikáciu servera a je potrebné ho uchovávať v bezpečí.

Vytvorenie CSR požiadavky

Následne vytvoríme požiadavku pre FreeIPA CA:

openssl req -new \
-key wikijs.ibasterisk.local.key \
-out wikijs.ibasterisk.local.csr \
-subj "/CN=wikijs.ibasterisk.local" \
-addext "subjectAltName=DNS:wikijs.ibasterisk.local"

Výsledkom je súbor:

wikijs.ibasterisk.local.csr

Kontrola CSR

Pred odoslaním do FreeIPA odporúčam overiť SAN záznam:

openssl req -in wikijs.ibasterisk.local.csr -noout -text | grep -A2 "Subject Alternative"

Príklad výstupu

 X509v3 Subject Alternative Name: 
                    DNS:wikijs.ibasterisk.local
    Signature Algorithm: sha256WithRSAEncryption

Zobrazenie CSR

Obsah CSR zobrazíme:

cat wikijs.ibasterisk.local.csr

7. Vydanie certifikátu vo FreeIPA

Vo FreeIPA otvoríme:

• Identity
• → Services
• → HTTP/wikijs.ibasterisk.local
• → Actions
• → New Certificate

Klikneme na službu: HTTP/wikijs.local@IBASTERISK.LOCAL

Volíme Actions a následne New Certificate

Do formulára vložíme celý obsah súboru:

wikijs.ibasterisk.local.csr

cat wikijs.ibasterisk.local.csr

Následne klikneme na Issue

8. Stiahnutie certifikátu

Po úspešnom vydaní certifikátu klikneme na Actions a tam nájdeme možnosť Download:

Pre lepšiu orientáciu som certifikát premenoval na:

wikijs.ibasterisk.local.pem

Poznámka:

FreeIPA môže certifikát stiahnuť pod rôznymi názvami

(napr. cert.pem, wikijs.ibasterisk.local.crt alebo

wikijs.ibasterisk.local.crt.pem).

Pre lepšiu orientáciu som certifikát premenoval na:

wikijs.ibasterisk.local.pem

Tento certifikát otvoríme v textovom editore a obsah skopírujeme (najrýchlešia cesta) a vložíme ho do:

nano wikijs.ibasterisk.local.pem

Overenie certifikátu

openssl x509 \
-in wikijs.ibasterisk.local.pem \
-noout \
-subject \
-issuer

Výstup

subject=O=IBASTERISK.LOCAL, CN=wikijs.ibasterisk.local
issuer=O=IBASTERISK.LOCAL, CN=Certificate Authority

8. Nasadenie certifikátu do Caddy

Vytvorenie adresára:

sudo mkdir -p /etc/caddy/certs

Kopírovanie certifikátu:

sudo cp wikijs.ibasterisk.local.pem /etc/caddy/certs/wikijs.ibasterisk.local.crt

Kopírovanie privátneho kľúča:

sudo cp wikijs.ibasterisk.local.key /etc/caddy/certs/wikijs.ibasterisk.local.key

Nastavenie oprávnení:

sudo chown -R caddy:caddy /etc/caddy/certs/
sudo chmod 600 /etc/caddy/certs/*.key
sudo chmod 644 /etc/caddy/certs/*.crt

Konfigurácia Caddy

Otvoríme konfiguračný súbor:

sudo nano /etc/caddy/Caddyfile

wikijs.ibasterisk.local {
    tls /etc/caddy/certs/wikijs.ibasterisk.local.crt /etc/caddy/certs/wikijs.ibasterisk.local.key

    reverse_proxy 10.10.8.6:3070
}

10. Dôvera certifikátom na klientskych zariadeniach

Po vytvorení a nasadení certifikátu je potrebné zabezpečiť, aby klientské zariadenia dôverovali certifikačnej autorite FreeIPA.

Používanie certifikátov na ďalších zariadeniach

Ak chcete využívať lokálne domény (.local) aj na ďalších zariadeniach
(napr. notebook, PC, Mac, mobilný telefón alebo tablet),
je potrebné importovať certifikát certifikačnej autority FreeIPA.

Stačí importovať certifikát:

ca.crt

Po jeho importe budú automaticky dôveryhodné všetky certifikáty
vydané FreeIPA Certificate Authority.

Nie je potrebné importovať jednotlivé certifikáty služieb
(grafana, zabbix, netbox, wikijs, synology a pod.).

Bez tohto kroku bude prehliadač zobrazovať upozornenie:

Not Secure

alebo

Warning: Potential Security Risk Ahead

Získanie certifikátu CA

sudo docker cp freeipa-server:/data/etc/ipa/ca.crt ~/ca.crt

Overenie

openssl x509 -in ~/ca.crt -noout -subject -issuer

Príklad výstupu

subject=O=IBASTERISK.LOCAL, CN=Certificate Authority
issuer=O=IBASTERISK.LOCAL, CN=Certificate Authority

Následne súbor:

ca.crt

stiahneme do klientského zariadenia a importujeme ho medzi dôveryhodné certifikáty.

Po importe certifikátu ca.crt budú automaticky dôveryhodné všetky súčasné aj budúce certifikáty vydané FreeIPA Certificate Authority.

11. Import FreeIPA Certificate Authority

Do klientského zariadenia importujeme certifikát certifikačnej autority:

macOS

Keychain Access
→ System
→ Import Items

12. Troubleshooting

Chyba pri načítaní certifikátu

Pri overovaní certifikátu sa môže zobraziť:

Príčina

Certifikát sa nenachádza v aktuálnom adresári alebo bol uložený pod iným názvom.

Overenie

ls -lh

alebo

find ~ -name "*.pem"

Riešenie

Použiť správny názov certifikátu:

openssl x509 \
-in wikijs.ibasterisk.local.pem \
-noout \
-subject \
-issuer

Chyba pri štarte Caddy

Príklad chyby:

loading certificates:
permission denied

alebo

open /etc/caddy/certs/wikijs.ibasterisk.local.key:
permission denied

Príčina

Používateľ alebo skupina caddy nemá oprávnenie čítať certifikát alebo privátny kľúč.

Overenie

ls -l /etc/caddy/certs/

Nesprávny stav:

-rw-r----- 1 root root ...

správany stav

-rw-r----- 1 root caddy ...

Riešenie

sudo chown root:caddy /etc/caddy/certs/*

sudo chmod 640 /etc/caddy/certs/*

Následne:

sudo systemctl restart caddy

Očakávaný výsledok:

Active: active (running)

Certifikát je platný, ale prehliadač zobrazuje „Not Secure“

Príčina

Klientské zariadenie nedôveruje certifikačnej autorite FreeIPA.

Riešenie pre macOS

Keychain Access
→ System
→ Import Items
→ ca.crt

Nastaviť:

Trust
→ Always Trust

Riešenie pre Firefox

Settings
→ Privacy & Security
→ Certificates
→ View Certificates
→ Authorities
→ Import

Importovať

ca.crt

a zaškrtnúť:

Trust this CA to identify websites

DNS záznam vracia NXDOMAIN

Overenie

nslookup wikijs.ibasterisk.local 10.10.8.2

alebo

dig @10.10.8.2 wikijs.ibasterisk.local A

Nesprávny DNS záznam smeruje mimo Caddy

Príznaky

HTTPS funguje, ale prehliadač zobrazuje:

Not Secure

Overenie certifikátu zobrazí:

openssl s_client \
-connect wikijs.ibasterisk.local:443 \
-servername wikijs.ibasterisk.local \
</dev/null 2>/dev/null | \
openssl x509 -noout -subject -issuer

subject= /O=IBASTERISK.LOCAL/CN=freeipa.ibasterisk.local
issuer= /O=IBASTERISK.LOCAL/CN=Certificate Authority

Napriek tomu, že bol vytvorený certifikát:

wikijs.ibasterisk.local

Príčina

DNS záznam smeruje priamo na server služby namiesto na server s Caddy Reverse Proxy.

Nesprávne:

wikijs.ibasterisk.local -> 10.10.8.6

Správne:

wikijs.ibasterisk.local -> 10.10.8.5

Overenie

nslookup wikijs.ibasterisk.local

Príklad nesprávneho stavu:

Name: wikijs.ibasterisk.local
Address: 10.10.8.6

Riešenie

V Pi-hole zmeniť DNS záznam:

wikijs.ibasterisk.local

na

10.10.8.5

Po úprave vyčistiť DNS cache:

macOS

sudo dscacheutil -flushcache
sudo killall -HUP mDNSResponder

Overenie

nslookup wikijs.ibasterisk.local

Výstup

Name: wikijs.ibasterisk.local
Address: 10.10.8.5

Výsledok

Po korekcii DNS bude klient komunikovať:

Klient
    ↓
Caddy (10.10.8.5)
    ↓
Wiki.js (10.10.8.6:3070)

a certifikát:

CN=wikijs.ibasterisk.local

bude zobrazený korektne.

13. Používanie SSL certifikátov na ďalších zariadeniach

Ak chcete pristupovať k interným službám z ďalších zariadení (napríklad notebook, PC, Mac, mobilný telefón alebo tablet), je potrebné na každom zariadení nainštalovať certifikát certifikačnej autority FreeIPA.

Bez vykonania tohto kroku budú prehliadače zobrazovať upozornenia:

Not Secure

alebo

Warning: Potential Security Risk Ahead

Certifikát certifikačnej autority

Zo servera FreeIPA si stiahnite:

ca.crt

Tento certifikát predstavuje internú certifikačnú autoritu (CA), ktorá vydáva certifikáty pre všetky lokálne služby.

Služby využívajúce FreeIPA CA

Po importe certifikátu ca.crt budú automaticky dôveryhodné všetky certifikáty vydané FreeIPA, napríklad:

grafana.ibasterisk.local
zabbix.ibasterisk.local
netbox.ibasterisk.local
evidence.ibasterisk.local
wikijs.ibasterisk.local
nas.ibasterisk.local

Nie je potrebné importovať každý certifikát samostatne.

Stačí importovať:Nie je potrebné importovať každý certifikát samostatne.

Stačí importovať:

ca.crt

a zariadenie bude dôverovať všetkým budúcim certifikátom vydaným FreeIPA Certificate Authority.

Výhoda

Po vytvorení novej služby stačí:

1. Vytvoriť DNS záznam
2. Vytvoriť certifikát vo FreeIPA
3. Nasadiť certifikát do služby

Klientské zariadenia už nevyžadujú žiadnu ďalšiu konfiguráciu, pokiaľ majú nainštalovaný certifikát:

ca.crt

Implementácia SSL certifikatu na ďalšie typy zariadení

NAS synology

FortiGate 7.4.0

Úvod

Príkaz SCP slúži na bezpečné kopírovanie súborov medzi lokálnym počítačom a vzdialeným serverom. Skratka SCP znamená Secure Copy Protocol.

SCP využíva na prenos dát protokol SSH, takže komunikácia medzi počítačom a serverom je šifrovaná. Používa sa hlavne pri správe Linux serverov, Docker serverov, VPS, Raspberry Pi alebo iných zariadení, ku ktorým sa pripájame cez SSH.

Pomocou SCP je možné kopírovať:

• súbory z lokálneho počítača na server,
• súbory zo servera do lokálneho počítača,
• celé priečinky,
• konfiguračné súbory,
• zálohy,
• skripty,
• logy alebo exportované dáta.

SCP funguje na systémoch Linux, macOS aj Windows.

Základná syntax príkazu SCP

Základný tvar príkazu je:

scp zdroj ciel

Pri kopírovaní na vzdialený server sa používa tvar:

scp subor používateľ@server:/cesta/kam/uložiť

Pri kopírovaní zo servera do počítača sa používa tvar:

scp používateľ@server:/cesta/k/suboru /lokálna/cesta

Príklad:

scp test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Tento príkaz skopíruje súbor test.txt z aktuálneho počítača na server 10.10.8.5 do priečinka /home/ivan/.

Predpoklady pre používanie SCP

Aby bolo možné SCP používať, musia byť splnené tieto podmienky:

1. Na serveri musí byť zapnutá služba SSH.
2. Musíš poznať IP adresu alebo DNS názov servera.
3. Musíš poznať používateľské meno na serveri.
4. Musíš mať heslo alebo SSH kľúč.
5. Firewall musí povoľovať SSH port, štandardne port 22.

Príklad SSH pripojenia na server:

ssh ivan@10.10.8.5

Ak toto funguje, vo väčšine prípadov bude fungovať aj SCP.

opírovanie súboru z počítača na server

Linux alebo macOS

Ak chceme skopírovať súbor z počítača na server, použijeme:

scp /cesta/k/suboru používateľ@IP_adresa_servera:/cieľová/cesta/

príklad

scp /home/ivan/Dokumenty/test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Tento príkaz skopíruje súbor test.txt z priečinka Dokumenty na server do priečinka /home/ivan/.

Ak sa nachádzame priamo v priečinku, kde je súbor uložený, stačí zadať iba názov súboru:

scp test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Kopírovanie súboru zo servera do počítača

Linux alebo macOS

Ak chceme skopírovať súbor zo servera do lokálneho počítača, použijeme:

scp používateľ@IP_adresa_servera:/cesta/k/suboru /lokálna/cesta/

Príklad kopírovania do priečinka Dokumenty:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt /home/ivan/Dokumenty/

Príklad kopírovania na pracovnú plochu:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt /home/ivan/Desktop/

Na macOS môže byť cesta na pracovnú plochu napríklad:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt ~/Desktop/

Alebo do dokumentov:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt ~/Documents/

Znak ~ znamená domovský priečinok aktuálneho používateľa.

Používanie SCP vo Windows

Vo Windows 10 a Windows 11 je možné používať SCP priamo cez:

• Windows Terminal,
• PowerShell,
• Príkazový riadok,
• prípadne cez Git Bash.

Moderné verzie Windows už majú často OpenSSH klienta nainštalovaného automaticky.

Overenie, či je SCP dostupné:

scp

Ak sa zobrazí nápoveda k príkazu, SCP je dostupné.

Kopírovanie súboru z Windows na server

Príklad súboru uloženého na pracovnej ploche:

scp C:\Users\Ivan\Desktop\test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Tento príkaz skopíruje súbor test.txt z pracovnej plochy Windows na server do priečinka /home/ivan/.

Príklad kopírovania z priečinka Dokumenty:

scp C:\Users\Ivan\Documents\poznamky.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Ak cesta obsahuje medzery, treba ju dať do úvodzoviek:

scp "C:\Users\Ivan\Desktop\moj subor.txt" ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Kopírovanie súboru zo servera do Windows

Príklad kopírovania zo servera na pracovnú plochu Windows:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt C:\Users\Ivan\Desktop\

Príklad kopírovania do Dokumentov:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt C:\Users\Ivan\Documents\

Ak cieľová cesta obsahuje medzery, použijeme úvodzovky:

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/zaloha.txt "C:\Users\Ivan\Desktop\Moje subory\"

Kopírovanie celého priečinka

Ak chceme kopírovať celý priečinok, použijeme parameter -r.

Písmeno r znamená recursive, teda rekurzívne kopírovanie vrátane všetkých súborov a podpriečinkov.

Kopírovanie priečinka z počítača na server

scp -r /home/ivan/Dokumenty/projekt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Tento príkaz skopíruje celý priečinok projekt na server.

Kopírovanie priečinka zo servera do počítača

scp -r ivan@10.10.8.5:/home/ivan/projekt /home/ivan/Dokumenty/

Vo Windows napríklad:

scp -r ivan@10.10.8.5:/home/ivan/projekt C:\Users\Ivan\Desktop\

Kopírovanie na iný SSH port

Štandardný SSH port je 22. Ak server používa iný port, pri SCP sa používa parameter -P.

Dôležité je, že pri SCP je parameter veľké -P, nie malé -p.

Príklad:

scp -P 2222 test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Tento príkaz skopíruje súbor test.txt na server, kde SSH beží na porte 2222.

---

Kopírovanie pomocou SSH kľúča

Ak sa na server pripájame pomocou SSH kľúča, použijeme parameter -i.

Príklad:

scp -i ~/.ssh/id_rsa test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Vo Windows môže cesta ku kľúču vyzerať napríklad takto:

scp -i C:\Users\Ivan\.ssh\id_rsa C:\Users\Ivan\Desktop\test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Praktické príklady

Skopírovanie súboru na server

scp test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Skopírovanie súboru zo servera na pracovnú plochu v Linuxe

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/test.txt ~/Desktop/

Skopírovanie súboru zo servera do Dokumentov na macOS

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/test.txt ~/Documents/

Skopírovanie súboru zo servera na pracovnú plochu vo Windows

scp ivan@10.10.8.5:/home/ivan/test.txt C:\Users\Ivan\Desktop\

Skopírovanie priečinka na server

scp -r projekt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Skopírovanie priečinka zo servera

scp -r ivan@10.10.8.5:/home/ivan/projekt ~/Documents/

Najčastejšie chyby

Permission denied

Chyba:

Permission denied

Znamená, že používateľ nemá oprávnenie zapisovať do cieľového priečinka, alebo je zadané nesprávne heslo.

Riešenie:

Skopírovať súbor najskôr do domovského priečinka používateľa:

scp test.txt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Potom sa pripojiť na server cez SSH a súbor presunúť pomocou sudo:

sudo mv test.txt /cieľová/cesta/

No such file or directory

Chyba:

No such file or directory

Znamená, že zadaná cesta alebo súbor neexistuje.

Treba skontrolovať:

• či je správny názov súboru,
• či je správna cesta,
• či sa v názve nenachádza preklep,
• či cesta s medzerami je v úvodzovkách.

Connection refused

Connection refused

Znamená, že sa nepodarilo pripojiť na SSH službu.

Možné príčiny:

• SSH služba na serveri nebeží,
• je zadaná zlá IP adresa,
• SSH beží na inom porte,
• firewall blokuje spojenie.

Overenie SSH pripojenia:

ssh ivan@10.10.8.5

Host key verification failed

Chyba:

Host key verification failed

Táto chyba sa môže objaviť, ak sa zmenil SSH kľúč servera, napríklad po reinštalácii systému.

Riešenie treba robiť opatrne, pretože táto hláška môže znamenať aj bezpečnostné riziko. Ak vieme, že server bol naozaj preinštalovaný, môžeme odstrániť starý záznam zo súboru known_hosts.

Príklad:

ssh-keygen -R 10.10.8.5

Potom sa znova pripojíme:

ssh ivan@10.10.8.5

Užitočné parametre SCP

Parameter	Význam

-r	Kopírovanie celého priečinka

-P	Použitie iného SSH portu

-i	Použitie SSH privátneho kľúča

-v	Podrobnejší výpis pre diagnostiku

-C	Kompresia počas prenosu

Príklad s viacerými parametrami:

scp -r -P 2222 -i ~/.ssh/id_rsa projekt ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Rozdiel medzi SCP a SFTP

SCP je jednoduchý príkaz určený hlavne na rýchle kopírovanie súborov.

SFTP je interaktívnejší spôsob práce so súbormi na serveri. Umožňuje napríklad prehliadať priečinky, nahrávať a sťahovať súbory podobne ako cez FTP klienta.

Na jednoduché kopírovanie jedného súboru alebo priečinka je SCP veľmi praktické. Na pravidelnú správu viacerých súborov môže byť pohodlnejší SFTP klient, napríklad WinSCP.

---

Odporúčanie z praxe

Pri práci so serverom je vhodné najskôr overiť SSH pripojenie:

ssh ivan@10.10.8.5

Ak SSH funguje, potom môžeme použiť SCP.

Pri kopírovaní do systémových priečinkov, napríklad /etc, /var/www alebo /opt, je lepšie najskôr súbor skopírovať do domovského priečinka používateľa:

scp konfiguracia.conf ivan@10.10.8.5:/home/ivan/

Až následne ho na serveri presunúť pomocou sudo:

sudo mv konfiguracia.conf /etc/sluzba/

Tento postup je bezpečnejší a prehľadnejší.

---

Záver

Príkaz SCP je jednoduchý a užitočný nástroj na bezpečné kopírovanie súborov medzi lokálnym počítačom a serverom. Funguje na Linuxe, macOS aj Windows a využíva SSH spojenie, vďaka čomu sú prenášané dáta šifrované.

Najčastejšie sa používa na kopírovanie konfiguračných súborov, záloh, skriptov, logov alebo projektových priečinkov. Pri správnej znalosti základnej syntaxe je SCP veľmi rýchly spôsob, ako preniesť súbor na server alebo zo servera späť do počítača.

Pri implenetovaní Pi-hole som narazil na problém, že ak som si chcel stiahnúť aplikáciu, tak som mal problém.

Riešenie

Do allowed domains som poppridával

itunes.apple.com
apps.apple.com
mzstatic.com
cdn-apple.com
apple.com
aaplimg.com
icloud.com
apple-dns.net
init.itunes.apple.com
xp.apple.com

Nainštalujte vsfpd

sudo apt update
sudo apt install vsftpd

sudo nano /etc/vsftpd.conf

Upravte vsftpd.conf na spodok dopíšte

pasv_enable=YES
pasv_min_port=40000
pasv_max_port=50000

Tesseract OCR je open-source nástroj, ktorý prevádza obrázky (JPG, PNG) na editovateľný text. Je dostupný pre Linux, Windows a macOS a používa sa cez príkazový riadok alebo programátorské rozhrania (napr. Python). Pre presné fungovanie môže vyžadovať jazykové balíky a dostatok pamäte RAM a miesta na disku. Vhodný je na spracovanie naskenovaných dokumentov, automatizované OCR riešenia a prevod obrázkov na text.

Parameter	Odporúčanie / Poznámka

Operačný systém

Linux, Windows, macOS (32- alebo 64-bit)

CPU	2 jadrový pre rýchle spracovanie sa odporúča viac

RAM	Minimálne 1–2 GB, odporúčané 4 GB+ pri veľkých alebo viacstranových dokumentoch

Diskový priestor

Min. 100 MB pre Tesseract a základné jazykové balíky; viac pre veľké dokumenty alebo viaceré jazykové balíky

Jazykové balíky

Voliteľné, ale odporúčané pre presné OCR (napr. čeština, angličtina)

Prístup k sieti

Nie je povinný, ale môže byť potrebný pri sťahovaní jazykových balíkov

Podpora formátov

Obrázky: PNG, JPG, TIFF; PDF (vyžaduje OCRmyPDF alebo ďalšie nástroje)

Urobíme, ako prvé update

sudo apt update
sudo apt install tesseract-ocr tesseract-ocr-ces python3 python3-pip python3-venv -y

Vytvoríme, ako prvé priečinok pre server

mkdir -p ~/tesseract-server
cd ~/tesseract-server

Vytvoríme virtuálne prostredie

python3 -m venv venv
source venv/bin/activate

Nainštalujeme python balíky

pip install flask pillow pytesseract server.py

Vytvoríme dokument napr.

nano server.py

Vložíme do neho

from flask import Flask, request
import pytesseract
from PIL import Image
import io

app = Flask(__name__)

@app.get("/")
def index():
    return '''
    <h1>OCR Server</h1>
    <form action="/ocr" method="post" enctype="multipart/form-data">
        <input type="file" name="file"/>
        <input type="submit"/>
    </form>
    '''

@app.post("/ocr")
def ocr():
    if "file" not in request.files:
        return {"error": "No file uploaded"}, 400

    file = request.files["file"]
    img = Image.open(io.BytesIO(file.read()))
    text = pytesseract.image_to_string(img, lang="ces")
    return {"text": text}

if __name__ == "__main__":
    app.run(host="0.0.0.0", port=5000)

Uložíme a spustíme

python3 server.py

Otvoríme webový prehliadač v tvare

http://X.X.X.X:5000

Ak teraz stlačíme CTRL + C, tak program nám prestane fungovať. Aby fungoval, aj naďalej, tak je potrebné mu spustiť proces, aby sa spustil priamo s boot operačného systému

Vytvorme systemd súbor

sudo nano /etc/systemd/system/tesseract-server.service

Do neho vložíme

[Unit]
Description=Tesseract OCR API Server
After=network.target

[Service]
Type=simple
User=ivan
WorkingDirectory=/home/ivan/tesseract-server
ExecStart=/home/ivan/tesseract-server/venv/bin/python3 /home/ivan/tesseract-server/server.py
Restart=always

[Install]
WantedBy=multi-user.target

Našítamea aktivujeme službu

sudo systemctl daemon-reload
sudo systemctl enable tesseract-server
sudo systemctl start tesseract-server

Môžeme skontrolovať stav

sudo systemctl status tesseract-server

Definícia TacticalRMM

TacticalRMM je open-source RMM (Remote Monitoring and Management) platforma, ktorá umožňuje spravovať, monitorovať a automatizovať správu IT endpointov, prevažne Windows a Linux zariadení.

Hlavné funkcie:

• Nasadenie agentov na endpointy (Windows, Linux)
• Monitoring systému, procesov, diskov, služieb
• Správa softvéru a aktualizácií
• Spúšťanie skriptov a automatizovaných úloh
• Integrácia s MeshCentral pre vzdialený prístup
• Dashboard a webové UI pre správu klientov a lokalít

TacticalRMM je bezplatný a open-source, využíva Django/Python na backend, PostgreSQL databázu a Nginx ako reverznú proxy.

---

Porovnanie s Lansweeper

Funkcia / vlastnosť	TacticalRMM	Lansweeper
Typ	Open-source RMM	Komerčný ITAM/RMM
Platforma agentov	Windows, Linux	Windows, Linux, MacOS, sieťové zariadenia
Monitoring	Áno – služby, disky, procesy	Áno – hardware, software, licencie
Automatizácia	Áno – skripty, úlohy	Áno – obmedzene, viac cez workflow
Dashboard / UI	Webové, vlastný dashboard	Webové, detailný prehľad IT assetov
Cena	Zdarma, self-hosted	Komerčný, licencovaný
Integrácie	MeshCentral (remote access)	Rôzne ITSM a ticketing nástroje
Databáza	PostgreSQL	Vlastná / MSSQL
Nasadenie	Lokálne / self-hosted / Docker optional	Cloud alebo lokálne

Hlavný rozdiel: TacticalRMM je viac RMM-focused, open-source a flexibilný, Lansweeper je IT asset management s rozšírenými reportingovými a inventárnymi funkciami.

Minimálne požiadavky na TacticalRMM (self-hosted, bez Dockeru)

Server (backend + frontend):

• OS: Debian 12 (Bookworm) alebo Ubuntu 22.04 LTS
• RAM: ≥ 4 GB (odporúčané 8 GB)
• CPU: 2 vCPU alebo viac
• Disk: ≥ 30 GB
• Sieť: LAN pripojenie, otvorený port 443 (HTTPS)

Softvér / balíky:

• Python 3.11+ s venv a pip
• PostgreSQL ≥ 14
• Redis
• Nginx
• UFW (voliteľný firewall)
• Curl, wget, sudo

Endpointy (Windows/Linux):

• Windows 10+ alebo Linux s kompatibilným agentom
• Prístup k serveru cez hostname / IP (LAN alebo verejná IP)

Ako prvé je potrebné buď do s=uboru hosts pridať IP adresy v tvare

C:\Windows\System32\drivers\etc

192.168.245.131 rmm.ibasterisk.local
192.168.245.131 api.ibasterisk.local
192.168.245.131 mesh.ibasterisk.local

Alebo, ak máte DNS server. Ja mám pi hole, tak A záznami sa nastavujú následovne.

Inštalácia

Ako prvé je potrebné urobiť upgrade a nainštalovať python3

sudo apt update && sudo apt -y upgrade
sudo apt install -y wget curl sudo ufw python3-venv python3-pip

Spustenie inštalátora

wget https://raw.githubusercontent.com/amidaware/tacticalrmm/master/install.sh
chmod +x install.sh
./install.sh –insecure

Pri spustení skriptu Vás systém bude vyzývať napísať DNS záznamy. Tieto sú povinné.

• api
• rmm
• mesh

Enter the subdomain for the backend (Django API): api.ibasterisk.local
Enter the subdomain for the frontend (RMM UI): rmm.ibasterisk.local
Enter the subdomain for MeshCentral: mesh.ibasterisk.local
Enter the root domain (e.g. example.com): ibasterisk.local
A mailová adresa ivan.baronak@ibasterisk.eu

Po dokončení skriptu budete mať hlášku, že inštalácia prebehla v poriadku vygeneruje meno a heslo

Je potrebné ísť na všetky stánky a potvrdiť certifikáty:

• https://rmm.ibasterisk.local
• https://api.ibasterisk.local
• https://mesh.ibasterisk.local

Troubleshooting s prihlásením

Ja som mal problém s prihlásením sa do https://rmm.ibasterisk.local

Ako prvé som vytvoril užívateľa

cd /rmm/api
source env/bin/activate
python tacticalrmm/manage.py createsuperuser ivan-admin

Prípadne mu viete zmeniť heslo

cd /rmm/api
source env/bin/activate
python tacticalrmm/manage.py changepassword ivan-admin

Checkmk je výkonný a rozšíriteľný systém na monitorovanie IT infraštruktúry, určený pre servery, siete, aplikácie a kontajnery. Je navrhnutý s dôrazom na škálovateľnosť, efektivitu a jednoduchú správu.

Využíva vlastných agentov, protokol SNMP, ako aj ďalšie integračné rozhrania na získavanie metrík zo širokej škály zariadení a systémov. Disponuje webovým používateľským rozhraním, ktoré umožňuje správcom IT:

• centrálne spravovať monitorovacie pravidlá,
• analyzovať stavy komponentov v reálnom čase,
• automaticky detegovať monitorované služby,
• prijímať upozornenia a notifikácie na základe nastavených prahových hodnôt.

Checkmk existuje v niekoľkých edíciách:

• Raw Edition (open-source, založená na Nagios core),
• Enterprise Edition (s vlastným monitoring enginom a pokročilými funkciami),
• Managed Services Edition (určená pre MSP).

Minimálne systémové požiadavky pre Checkmk Raw Edition

Hardvér:

Zložka	Minimálne požiadavky	Odporúčané pre produkciu
CPU	2 vCPU (64-bit)	4+ vCPU
RAM	2 GB	4–8 GB (závisí od počtu hostov/služieb)
Disk	min. 5 GB voľného miesta	20–50 GB (SSD odporúčané)
Sieť	Prístup k monitorovaným hostom (agent/SNMP)	Stabilné pripojenie

Softvér:

Komponent	Verzia
Operačný systém	Ubuntu 22.04+ (Jammy) alebo 24.04 (Noble)
Architektúra	amd64 (64-bit)
Závislosti	gdebi-core, libc, systemd, bash (všetko bežné v Ubuntu)

Prístup:

• Port 80 alebo 5000 (webové UI, podľa inštancie)
• Prístup k monitorovaným zariadeniam (napr. SSH, SNMP, agenty)

Príklad malej inštalácie:

Veľkosť prostredia	RAM	CPU	Disk	Poznámka
do 10 hostov	2 GB	2	10 GB	vhodné pre testovanie/lab
do 50 hostov	4 GB	4	20 GB	pre menšiu produkciu
100+ hostov	8+ GB	4+	50+ GB SSD	odporúča sa Enterprise/rozdelenie úloh

Licencovanie

Checkmk má tri hlavné edície:

Edícia	Licencia	Cena	Obmedzenia?
Raw Edition	Open Source (OMD)	✅ Zadarmo	Žiadne – ale menej funkcií
Enterprise Free	Komerčná	✅ Zadarmo (do 750 služieb)	Áno – max. 750 služieb
Enterprise	Komerčná	❌ Platená	Plná funkcionalita

Inštalácia

Ako prvé urobíme update

sudo apt update

Stiahneme aktuálny balík. Aktuálny balík nájdte na tejto stránke https://checkmk.com/download/trial

wget https://download.checkmk.com/checkmk/2.3.0p34/check-mk-raw-2.3.0p34_0.noble_amd64.deb

Nainštalujeme závyslosti

sudo apt install -y gdebi-core

Nainštalujeme ckmk balík

sudo gdebi check-mk-raw-2.3.0p34_0.noble_amd64.deb

Sa nás spýta, či chceme naozaj nainštalovať dané balíky, je potrebne zadať y

Vytvoríme monitorovaciu inštanciu

sudo omd create monitoring

Spustíme inštanciu. Po spustení príkazu nám systém vygeneruje užívateľské meno a heslo v mojom prípade:

• meno: cmkadmin
• a heslo

The admin user for the web applications is cmkadmin with password: 3hm3ZubQqtse
  For command line administration of the site, log in with 'omd su monitoring'.
  After logging in, you can change the password for cmkadmin with 'cmk-passwd cmkadmin'.

sudo omd start monitoring

Spustíme inštanciu

sudo omd start monitoring

Teraz ideme cez webový prehliadač a zadáme IP adresu daného servera v tvare:

http://X.X.X.X/monitoring

Úvodné okno

Ak preinštalujete server alebo ho premenujete, pri pokuse o pripojenie cez SSH sa zobrazí nasledujúca chyba:

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
@    WARNING: REMOTE HOST IDENTIFICATION HAS CHANGED!     @
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
IT IS POSSIBLE THAT SOMEONE IS DOING SOMETHING NASTY!
Someone could be eavesdropping on you right now (man-in-the-middle attack)!
It is also possible that a host key has just been changed.
...
Host key verification failed.

Riešenie

1. Otvorenie terminálu

Otvorte Terminal.app (⌘ + Space → napíšte „Terminal“ → Enter).

2. Odstránenie starého hostiteľského kľúča

Zadajte nasledujúci príkaz, pričom X.X.X.X nahraďte IP adresou servera:

ssh-keygen -R X.X.X.X

3. Opätovné pripojenie k serveru

Skúste sa znova pripojiť cez SSH:

ssh ivan@X.X.X.X

Záver

Po odstránení starého hostiteľského kľúča by ste sa mali bez problémov pripojiť k serveru. Tento postup je užitočný pri preinštalovaní servera alebo zmene jeho názvu/IP adresy.

Najnovšiu verziu oficiálneho firmware pre Flipper viete stiahnúť zo stránky, alebo pomocou príkazového riadka

https://flipperzero.one/downloads

cd Downloads wget https://update.flipperzero.one/builds/qFlipper/1.3.3/qFlipper-x86_64-1.3.3.AppImage

Vytvorte spustiteľný súbor AppImage

chmod +x qFlipper-x86_64-1.3.3.AppImage

A následne spustite aplikáciu

./qFlipper-x86_64-1.3.3.AppImage

Teraz, keď pripojíte Flipper cez USB-C

Môžete urobiť update

Prípadne,ak si neprajete oficialny firmware, tak odporúčam si nainštalovať Momentum

Ako prvé musíte máť v počítači google Chrome

Na Linux Mint ho nainštalujete následovne:

Sťahnite kľúč pre Chrome

wget -q -O - https://dl-ssl.google.com/linux/linux_signing_key.pub | sudo apt-key add -

Pridajte repozitáre pre Chrome

sudo add-apt-repository "deb http://dl.google.com/linux/chrome/deb/ stable main"

Urobte update

sudo apt update

Nainštalujte Chrome

https://momentum-fw.dev/update/

Kliknite na Connect

Označte a kliknite na Connect

A počkajte kým sa nový Firmware nahrá

Hlavné funkcie Samba protokolu:

Samba protokol (resp. jednoducho Samba) je softvérová implementácia protokolu SMB/CIFS (Server Message Block/Common Internet File System) pre operačné systémy Unix a Linux. Tento protokol umožňuje zdieľanie súborov, tlačiarní a ďalších zdrojov medzi počítačmi v sieti, a to bez ohľadu na to, či používajú operačný systém Windows, Unix alebo Linux.

1. Zdieľanie súborov a tlačiarní: Umožňuje prístup a zdieľanie súborov a tlačiarní medzi počítačmi v sieti.
2. Autentifikácia a autorizácia: Podporuje rôzne metódy autentifikácie užívateľov a zabezpečenie prístupu k zdieľaným zdrojom.
3. Integrácia s Active Directory: Umožňuje Unix/Linux systémom integráciu do Windows Active Directory prostredia, vrátane podpory pre SSO (Single Sign-On).
4. Správa sieťových zdrojov: Poskytuje nástroje na správu a konfiguráciu sieťových zdrojov a prístupových práv.

Urobte update

sudo apt update
sudo apt upgrade

Naištalujte Samba Server

sudo apt-get install samba samba-common-bin acl -y

Teraz je potrebné nastaviť, službu, aby sa spúšťala priamo pri boote s operačným systémom

sudo systemctl start smbd nmbd
sudo systemctl enable smbd nmbd

Vytvorte súkromné zdieľanie so Samba

sudo vim /etc/samba/smb.conf

Pridajte následovné riadky na koniec dokumentu

[Private]
comment = private share
path = /data/private/
browseable = yes
guest ok = no
writable = yes
valid users = @samba

Daný dokument uložíme

:wq

Teraz pridáme užívateľa

adduser baaronak

Teraz vypíšeme údaje

New password:
Retype new password:
passwd: password updated successfully
Changing the user information for baronak
Enter the new value, or press ENTER for the default
        Full Name []: Ivan Baronak
        Room Number []:
        Work Phone []:
        Home Phone []:
        Other []:
Is the information correct? [Y/n] y

Potom nastavte heslo Samba pomocou nasledujúceho príkazu:

sudo smbpasswd -a baronak

Potom vytvorte skupinu Samba pomocou nasledujúceho príkazu:

sudo groupadd samba

Teraz pridame užívateľa baronak do samba grupy

sudo gpasswd -a baronak samba

Ďalej vytvorte zdieľaný priečinok, ktorý ste určili v súbore smb.conf:

sudo mkdir -p /data/private
sudo touch /data/private/file1

Ďalej poskytnite zdieľaniu Samba povolenia na čítanie a zápis:

sudo setfacl -R -m "g:samba:rwx" /data/private

Potom skontrolujte konfiguračný súbor Samba, či neobsahuje chyby pomocou nasledujúceho príkazu:

testparm

Potom reštartujte službu Samba, aby ste vykonali zmeny:

systemctl restart smbd nmbd

Zhrnutie vytvorenie užívateľa

Vytvorte užívateľa

Sudo adduser user1

Vytvorte heslo pre užívateľa

Sudo smbpasswd -a user1

Pridajte ho do vytvorenej skupiny samba

sudo gpasswd -a user1 samba

Otestujte, či daný užívateľ, môže pristupovať do priečinkov

Pripojenie sa cez Linux Ubuntu

Pred prvým pripojením je potrebné zadať cestu k serveru, kde sa nachádza samba v tvare:

smb://X.X.X.X

Potom Vás vyzve na prihlásenie

Vyplňte údaje

kliknite na Connect

Vytvorenie verejného zdielania SAMBA

Pod private napíšte následovné riadky

sudo vim /etc/samba/smb.conf

[Public]
comment = public share
path = /data/public/
browseable = yes
writable = yes
guest ok = yes

Uložte to

wq

Systax úprav

Teraz vyzvorte zložku napríklad public a skúste tam nahrať file2

mkdir -p /data/public/
touch /data/public/file2

Ďalej nastavte správne povolenia pre verejný adresár:

setfacl -R -m "u:nobody:rwx" /data/public

Potom reštartujte službu Samba, aby ste použili zmeny:

systemctl restart smbd nmbd

Overejne

Linux – Bez doménového účtu

Zvolíme anonymouse

Buď prostredníctvom softvéru WinSCP, Len na Windows

https://winscp.net/eng/download.php

alebo pomocou powershall

Profily nájdete 

profily v /home/administrator

príklad: scp user@X.X.X.X:/folder/user/something.txt .\where\folder

scp administrator@X.X.X.X:/home/administrator/ibasterisk.ovpn .\Downloads\vpn

vyžiadá si heslo, do napíšete a súbor sa prenesie

Úspešné skopírovanie súboru

na TrueNAS sa neinštaluje Zabbix agent a ani sa nekonfiguruje. 

TrueNAS sa monitoruje prostredníctvom SNMP protokolu (Simple Network Management Protocol) 

Prihláste sa na TrueNAS 

Na TrueNAS je potrebné povoliť službu, SNMP 

1. Services >> SNMP

Nájdite službu SNMP

Zabbix – overenie template, či sa nachádza ň

Pre istotu overte, či sa daný template nachádza v Zabbix 

Zvoľte create Host 

Zvoľte hostname napr. TruNAS 

Zvoliť host groupe. TruNAS je postavený na Linux FreeBSD, ja som ho pridal do Hsot grups Linux 

Interface sa volí SNMP a IP adresu dávame, tú kdesa nachádza TrueNAS 

Počkajte pár sekúnd až 1 minútu. A začne sa monitorovať 

XRDP

Program slúži na pripojenie sa z Windows na počítač s Linuxom

apt update
sudo apt install xrdp -y

Overte, či daná služba beží

systemctl status xrdp

Urobte update

sudo apt update

Nainštalujte 2D Desktop Enviroment

sudo apt install xfce4

Nakonfigurujte Remote Desktop

echo xfce4-session >~/.xsession

Reštartujte RDP

sudo systemctl restart xrdp

Overte funkčnosť

Pomocou príkazu ip a zistite IP adresu počítača s Linux

ip a

Choďte s počítačom s Windows a skúste pripojenie

Vyžaduje meno a heslo.

Úspešné pripojenie sa

Pripojenie sa z Linux Mint na Windows Server

Ak si želáme sa pripojiť naopak z Linux na Windows Server odporúčam Vinagre

sudo apt update
sudo apt install vinagre

Cez terminal napíšte

vintager

Spustí sa Vám program

• V ponuke máte
• SSH
• RDP
• SPICE
• VNC
• Prípade môžete si nastaviť Full screen, alebo si navolíte rozlíšenie aké vám vyhovuje
• Zadáte IP adresu servera, heslo a mali by ste sa pripojiť

Na fóre som našiel, ako naištalovať Forticlient na Ubuntu 22.04. ae bol som zvedavý, či je ho naištalovať aj na Linux Mint 21.03. Išlo to aj na Mint.

https://docs.fortinet.com/document/forticlient/7.2.3/administration-guide/213138/installing-forticlient-linux-from-repo-fortinet-com

1. Nainštalujte gpg kľúč

wget -O - https://repo.fortinet.com/repo/forticlient/7.2/debian/DEB-GPG-KEY | gpg --dearmor | sudo tee /usr/share/keyrings/repo.fortinet.com.gpg

2. Vytvorte cestu v textovom editore (vim, nano, vi )

nano /etc/apt/sources.list.d/repo.fortinet.com.list

3. Urobte zápis

deb [arch=amd64 signed-by=/usr/share/keyrings/repo.fortinet.com.gpg] https://repo.fortinet.com/repo/forticlient/7.2/debian/ stable non-free

4. Uložte súbor

5. Urobte update

sudo apt update

6. Nainštalujte Forticlient

sudo apt install forticlient

7. Nastavte si Forticlienta, otestujte spojenie

Ako prvé je potrebné nainštalovať:

• Putty
• Pageant
• PuttyGen

Putty, puttygen a pageant si viete stiahnúť odtiaľto

https://mega.nz/folder/IAgCABqa#iGBawdA21yvLgJab8dou2w

Prípadne ak nedôverujete môjmu upload, alebo z nejakého dôvodu Vám nefunguje spustiť tak všetko nájdete na ich stránke:

https://www.chiark.greenend.org.uk/~sgtatham/putty/latest.html

Vygenerovanie verejného a súkromného kľuča

1. Otvorte Putty Key Generator nechajte označenie RSA a kliknite na Generate

Keď budete generovať kľuč, tak hýbte s kurzorom myši v programe

2. Keď je už vygenerovaný, tak zvoľte Save private key a public skopírujte z putty generator a ten vložte do txt

1. keď ich máte uložené, tak sa prostrednícvom SSH pripojte na daný server.

ssh root@X.X.X.X

2. Vytvorte užívateľa

sudo useradd -m -s /bin/bash ivanbaronak;

3. Prepnite sa na daného užívateľa

sudo su - ivanbaronak;

4. Vytvorte priečinok .ssh

mkdir .ssh;

5. Zmeňte práva na priečinok

chmod 700 .ssh;

6. Prejdite do prečinka .shh

cd .ssh;

7. Vytvorte textový súbor, ktorý sa bude volať authorized_key

touch authorized_keys;

8. Je potrebné na priečinok dať chmod 600, kvoly právam

chmod 600 authorized_keys;

9. Vkladá sa verejný kľuč v tomto tvare, len pre istotu neukladať automaticky ale kopírovať odtiaľto, a kopíruje sa do jedného riadku. (V prípade, že sa na z Windows pripájate na Linux)

echo "ssh-rsa AAAAB3NzaC1yc2EAAAADAQABAAABAQC7JD4PLGUo901dkvsVhSajk0E0kPOK6rH2sh7eKHMwkrP+VU9Dmcf0oW59sljUNY43Gp2cINDqgaurRQTzHS5jx0tlmyEk/XQ1SWsa7B91JdhrYPnQNWZ+bIUI8pzSJ/DD1uCI5zeiwe9WtEtJAMSb8Bb+aqceVxIKq/yrX8ltZsYfFvLTRfHGiSFQRY3z7dso1JbH3Yz+MEfuIEm1hhYl3VX9H0gdT9Az7irN0b1WTDDzjSLnenzi+c9yMSG7ilMnJg1MwKpWcXDnf3v/pEHve15b71yFckJqGT3eI1vHk/pChG3JIGN9OA5O4uMOn/ZPXDvx0UrprsybguBbH2TR ivan.baronak@ibasterisk.sk" >> authorized_keys

10. Choďte von z priečinka

exit

11. Pridajte užívateľa do skupiny admin

sudo groupadd admin;

12. Pridajte užívateľa, ako admina

sudo usermod -a -G admin ivanbaronak;

13. Pomocou príkazu visudo povolíme admin, konto bez hesla, keďže chceme, aby pomocou prihlasenia sa prihlasoval RSA kľúčom

sudo visudo

14. Nakoniec textu doplňte riadky

#ibasterisk admin
%admin  ALL=(ALL)       NOPASSWD: ALL

15. Môžeme urobiť zálohu configu

sudo cp -p /etc/ssh/sshd_config /etc/ssh/sshd_config-bkp-20220420

16. editnite config ssh

sudo nano /etc/ssh/sshd_config

17. Zablokujte root prihlásenie

PermitRootLogin no #zmenit

18. Pridajte medzi povolených užívateľov ivanbaronak

AllowUsers ivanbaronak #pridat

19. Zablokuje prihlásenie sa cez heslo

PasswordAuthentication no #zmenit

20. Uložte konfiguráciu.

21. Reštartujte ssh

sudo systemctl restart sshd

22. Teraz spustite pageant. Zobrazí sa Vám v pravom dolnom rohu

23. Keď na ikonku klinete, tak sa Vám zobrazí program

24. Kliknite na Add key

25. Vložte privatekey

Teraz sa môžete prihlásiť prostrednícvom putty na daný server 🙂

Obrázok, úspešného prihlásenia

sudo vim /etc/netplan/00-installer-config.yaml

Syntax

network:

  ethernets:

    ens33:

      addresses:

      - 10.0.3.32/22

      nameservers:

        addresses:

        - 8.8.8.8

        - 8.8.4.4

        search: []

      routes:

      - to: default

        via: 10.0.0.254

  version: 2

Po vykonaných zmenách je potrebné netplan uložiť príkazom 

:qw

sudo netplan try

Ak je v3etko v poriadku, aplikujte netplane

sudo netplan apply

Nastavenie Statickej IP adresy už priamo pri inštalácií

Alebo už pri inštalácií nastavíte statickú IP adresu 

na sieťovom interface stlačte Enter

Choďte do Edit IPv4

Zvoľte Manual

Príklad konfigurácie statickej IP adresy. Nakoľko nemáme v sieti vlastný DNS server zatiaľ používame google 8.8.8.8, 8.8.4.4

Kliknite na Save

Linux začne potom testovať, či sa vie pripojiť na aktualizácie. Všetko je ok, môžete pokračovať v inštalácií

Kliknite na confirure manually

Ak Vám nebudú chodiť emaily

skontrolujte firewall

je potrebné otvoriť porty:

• 143
• 587

Na mobilnom telefóne sa mi overila aplikácia Blue mail

https://play.google.com/store/apps/details?id=me.bluemail.mail&hl=en&gl=US&pli=1

1. Zadajte, ako prvé email a heslo

2. V ďalšom kroku nastavte Incoming server

3. Treťom kroku Nastavte Outgoing server

Red hat

cat /etc/system-release-cpe

Debian

cat /etc/os-release

Rocket.Chat je Open Source chat. Je to náhrada za Microsoft Teams a má veľmi podobné funkcie. Aby to bola plnohodnotná náhrada za Microsoft Teams, tak je vhodné použiť Jitsi Meet.

Jitsi Meet je aplikácia, určená na Video konferencie, ktorá umožňuje okrem video chatu aj samostatný chat. Svojím spôsobom to je nadstavbová aplikácia, ktorú je možné implementovať do rozličných ďalších aplikácií. Osobne som sa s Jitsi Meet stretol v Nextcloude. Okrem toho, že NextCloud je dátové uložiško je možné cez to aj chatovať a aj robiť videochat bodobne, ako v rocket.chat. Aby bolo možné implementovať Jitsi Meet do rocket.Chat, musíte vlastniť doménu.

Ako nainštalovať a nakonfigurovať rocketChat spolu s Jitsi Meet sa znázorním v tomto článku nižšie.

Okrem chatovania je možné:

• Vytvárať skupiny prípadne triedy
• Robiť Video Konferencie (Jitsi Meet)
• Nahrávať konferenciu (je potrebné mať konto na Dropbox)
• Robiť stream
• Zdieľať obrazovku s ostatnými účastníkmi

Užívatelia sa nemusia prihlasovať cez webové rozhranie, je možné si stiahnuť aplikáciu a nainštalovať si ju na:

• Windows
• Linux
• Android
• iOS
• MAC OS

Inštalácia

Urobte update

sudo apt-get -y update

Nainštalujte požadované baličky

wget -qO - https://www.mongodb.org/static/pgp/server-4.4.asc | sudo apt-key add -

Pridajte mondo repozitáre

echo "deb [ arch=amd64,arm64 ] https://repo.mongodb.org/apt/ubuntu focal/mongodb-org/4.4 multiverse" | sudo tee /etc/apt/sources.list.d/mongodb-org-4.4.list

Nakonfigurujte node.js

sudo apt-get -y update && sudo apt-get install -y curl && curl -sL https://deb.nodesource.com/setup_12.x | sudo bash -

Nainštalujte node.js mongoDB

sudo apt-get install -y build-essential mongodb-org nodejs graphicsmagick

Môžete overiť verziu príkazom

node --version

sudo npm install -g inherits n

Vytvorte symbolický link

sudo ln -s /usr/bin/node /usr/local/bin/node

Stiahnite najnovšiu verziu rocketchat

curl -L https://releases.rocket.chat/latest/download -o /tmp/rocket.chat.tgz

Rozbaľte najnovšiu verziu

tar -xzf /tmp/rocket.chat.tgz -C /tmp

Nainštalujte Rocket.Chat do adresára podľa vášho výberu. V tejto príručke ho nainštalujeme do adresára /opt

cd /tmp/bundle/programs/server && npm install
cd ~/
sudo mv /tmp/bundle /opt/Rocket.Chat

Vytvorte rocketchat system user

cat << EOF |sudo tee -a /etc/systemd/system/rocketchat.service
[Unit]
Description=The Rocket.Chat server
After=network.target remote-fs.target nss-lookup.target nginx.service mongod.service
[Service]
ExecStart=/usr/local/bin/node /opt/Rocket.Chat/main.js
StandardOutput=syslog
StandardError=syslog
SyslogIdentifier=rocketchat
User=rocketchat
Environment=MONGO_URL=mongodb://localhost:27017/rocketchat?replicaSet=rs01 MONGO_OPLOG_URL=mongodb://localhost:27017/local?replicaSet=rs01 ROOT_URL=http://localhost:3000/ PORT=3000
[Install]
WantedBy=multi-user.target
EOF

Nakonfigurujte ukladací mechanizmus a replikáciu pre MongoDB a potom spustite službu MongoDB.

sudo sed -i "s/^#replication:/replication:\n  replSetName: rs01/" /etc/mongod.conf

Nastavte, aby sa služba spúšťala priamo so spustením OS

sudo systemctl daemon-reload
sudo systemctl enable mongod && sudo systemctl restart mongod

Skontrolujte, či služba beží

systemctl status mongod

Môžete urobiť test

mongo --eval "printjson(rs.initiate())"

Spustite službu

sudo systemctl enable rocketchat && sudo systemctl start rocketchat

Nainštalujte Nginx

sudo apt install nginx

Je možné, že Vás pri inštalácií nepustí ďalej pokračovať. Pretože sa spustí process, ktorý sa sám nezastaví. Ak budete mať problém s procesom tak ho musíte zabiť. Na to použite príkaz

Kill -9 14130

Znovu zopakujte inštaláciu nginx

Otestujte, či je to v poriadku príkazom

sudo nginx  -t

Povoľte službu, aby sa spúšťala priamo so spustením OS

sudo systemctl restart nginx
sudo systemctl enable nginx

Generovanie certifikátu

SSL certifikát, alebo v mojom prípade Let’s encrypt je dôležitý z pohľadu bezpečnosti, nech komunikácia nejde cez http (80), ale cez https (443)

• Komunikácia bude šifrovaná
• a je dokonca certifikát vyžadovaný, keď chcete implementovať Video chat do Rocket.Chat v opačnom prípade to žiaľ fungovať nebude.

Na to aby ste mohli implementovať certifikát musíte mať vo vlastníctve doménu, na IP adresu, nieje možné vygenerovať certifikát. Je potrebné urobiť tzv. A záznam

Nainštalujte certboot

sudo apt install certbot python3-certbot-nginx

Choďte do conf.d a vytvorte súbor

cd /etc/nginx/conf.d

nano rocketchat.conf

upstream rocket_backend {
  server 127.0.0.1:3000;
}

server {
    server_name rocketchat.ibasterisk.sk;
    access_log /var/log/nginx/rocketchat-access.log;
    error_log /var/log/nginx/rocketchat-error.log;

    location / {
        proxy_pass http://rocket_backend/;
        proxy_http_version 1.1;
        proxy_set_header Upgrade $http_upgrade;
        proxy_set_header Connection "upgrade";
        proxy_set_header Host $http_host;

        proxy_set_header X-Real-IP $remote_addr;
        proxy_set_header X-Forward-For $proxy_add_x_forwarded_for;
        proxy_set_header X-Forward-Proto http;
        proxy_set_header X-Nginx-Proxy true;

        proxy_redirect off;
    }

    listen 443 ssl; # managed by Certbot
    ssl_certificate /etc/letsencrypt/live/rocketchat.ibasterisk.sk/fullchain.pem; # managed by Certbot
    ssl_certificate_key /etc/letsencrypt/live/rocketchat.ibasterisk.sk/privkey.pem; # managed by Certbot
    include /etc/letsencrypt/options-ssl-nginx.conf; # managed by Certbot
    ssl_dhparam /etc/letsencrypt/ssl-dhparams.pem; # managed by Certbot

}


server {
    if ($host = rocketchat.ibasterisk.sk) {
        return 301 https://$host$request_uri;
    } # managed by Certbot


    listen 80;
    server_name rocketchat.ibasterisk.sk;
    return 404; # managed by Certbot
}

Príkazom sudo nginx -t skontrolujte, či je syntax správny

sudo nginx  -t

Keď test prešiel test v poriadku, môžete reštartovať nginx

sudo systemctl restart nginx

Úvodné okno

Jitsimmet, je softvér, ktorý umožňuje online komunikáciu medzi užívateľmi. Je to náhrada za veľmi známi Microsft Teams. Rozdiel je len ten, že toto online riešenie je zadarmo. Samozrejme, že si musíte za kúpiť počítač, server, alebo použijete Cloud, ktorý už zadarmo nieje a záleží od poskytovateľa a konfigurácie daného serveru, koľko si bude pýtať.

Jitsimeet okrem toho, že prenáša video a hlas, umožňuje ľuďom medzi sebou komunikovať. Využíva sa, ako nadstavba, ako pre ďalšie sociálne siete rocket.chat a nextcloud.

Ako sa dané služby inštalujú môžete si pozrieť tu:

• https://baro.ibasterisk.sk/rocket-chat-na-ubuntu-18-04/
• https://baro.ibasterisk.sk/nextcloud-na-debian-10/

Na inštaláciu som zvolil Linux – Ubuntu 20.4 – Server distribúciu

Kroky k inštalácií:

Pripojte sa pomocou ssh na daný server

ssh root@X.X.X.X

Jitsi Meet nie je súčasťou predvoleného úložiska Ubuntu. Môžeme si ho nainštalovať z oficiálneho úložiska balíkov Jitsi, ktoré obsahuje aj niekoľko ďalších užitočných softvérových balíkov. Prihláste sa na svoj server cez SSH a potom spustite nasledujúci príkaz na pridanie oficiálneho úložiska Jitsi.

Začneme s update OS

sudo apt update

echo 'deb https://download.jitsi.org stable/' | sudo tee /etc/apt/sources.list.d/jitsi-stable.list

Importujte verejný kľúč Jitsi, aby správca balíkov APT mohol overiť integritu balíkov stiahnutých z tohto úložiska.

wget -qO -  https://download.jitsi.org/jitsi-key.gpg.key | sudo apt-key add -

Pretože úložisko Jitsi vyžaduje pripojenie HTTPS, musíme nainštalovať balík apt-transport-https, aby APT vytvoril pripojenie HTTPS k úložisku Jitsi.

sudo apt install apt-transport-https

Ďalej aktualizujte lokálny index balíkov a nainštalujte Jitsi Meet na Ubuntu.

install apt update
sudo apt install jitsi-meet

Počas inštalácie musíte zadať názov hostiteľa pre vašu inštanciu Jitsi. Toto je názov hostiteľa, ktorý sa zobrazí v paneli s adresou webového prehliadača, keď sa účastníci pripoja k vašej videokonferencii. Môžete použiť popisný názov hostiteľa, ako

Zvoľte generovanie nového certifikátu

Môžete overiť, či Vám funguje služba

systemctl status jitsi-videobridge2

Otvorenie portov na Firewall

Nainštalujte net-tools a súčasťou je aj netools

sudo apt install net-tools

Povoľte porty na Firewall

sudo ufw allow 80,443/tcp
sudo ufw allow 10000,5000/udp

Získajte certifikát

V prvom rade budete potrebivať A zaznam danej služby

sudo /usr/share/jitsi-meet/scripts/install-letsencrypt-cert.sh

Napíšte svoj email, kde sa budú dostávať notifikácie

Povolenie HTTP2

Príklad

sudo nano /etc/nginx/sites-enabled/meet.example.com.conf

A môj príklad

sudo nano /etc/nginx/sites-enabled/jitsi.ibasterisk.sk.conf

Nakoniec textu pridajte tieto riadky

listen 443 ssl http2;
listen [::]:443 ssl http2;

Celkový screen

Skontrolujte príkazom, či všetko prebehlo v poriadku

sudo systemctl reload nginx

V tomto kroku, keď pôjdete na stránku https://jitsi.ibasterisk.sk/

Bude mať certifikát a môže sa začať plnohodnotne používať

A teraz ideme na bezpečnosť nech to nikto nepoužíva na svoje vlastné účely

Nastavte overovanie užívateľov (môj príklad je jitsi.ibasterisk.sk.cfg.lua)

nano /etc/prosody/conf.d/jitsi.ibasterisk.sk.cfg.lua

Teraz nájdite nasledujúci riadok

authentication = "anonymous"

Premenujte na

authentication = "internal_plain"

V tom istom dokumente ešte musíte pridať ďalšie riadky na koniec.

VirtualHost "guest.jitsi.ibasterisk.sk"
    authentication = "anonymous"
    c2s_require_encryption = false

Ďalej upravte tento riadok

sudo nano /etc/jitsi/meet/jitsi.ibasterisk.sk-config.js
guest.jitsi.ibasterisk.sk

Teraz vytvorte súbor sip-communicator.properties a dopíšte tam tento riadok

sudo nano /etc/jitsi/jicofo/sip-communicator.properties

org.jitsi.jicofo.auth.URL=XMPP:jitsi.ibasterisk.sk

Uložte to a reštartujte službu

sudo systemctl restart jitsi-videobridge2 prosody jicofo

Teraz vytvorte užívateľa

sudo prosodyctl register username meet.example.com

Uživateľ a DNS name v mojom prípade jitsi.ibasterisk.sk

sudo prosodyctl register ivan.baronak jitsi.ibasterisk.sk

Vyžiada si heslo

A znovu zopakovanie hesla

Teraz keď pôjdete na stránku v mojom prípade na https://jitsi.ibasterisk.sk

Zobrazí sa Vám služba

Napíšte názov konferencie

Vyžiada si užívateľské meno a heslo organizátora

Vypíšete to a môžete zahájiť Video Chat 🙂

Zabbix je veľmi populárny monitorovací systém, ktorý sa používa v drvivej väčšine firiem. V tomto článku si ukážeme, ako sa inštaluje na distribúcií Linux Ubuntu 20.4.

Urobte update

apt-get update -y

Nainštalujte LAMP server

apt-get install apache2 libapache2-mod-php mariadb-server php php-mbstring php-gd php-xml php-bcmath php-ldap php-mysql unzip curl gnupg2 -y

Po nainštalovaní všetkých balíkov upravte súbor php.ini a vykonajte niekoľko zmien: Môžete použiť ľubovolný textový editor (vim, nano, alebo vi) V prípade vim ho možno budete musieť do inštalovať príkazom:

apt-get install vim

vim /etc/php/7.4/apache2/php.ini

Upravte následovné riadky:

memory_limit 256M
upload_max_filesize 16M
post_max_size 16M
max_execution_time 300
max_input_time 300
max_input_vars 10000
date.timezone = Europe/Bratislava

(poznámka max_input_vars) je za komentované, (;) musíte od komentovať a napísať 10000

A podobný krok aj s date.timezone a dopísať časové pásmo v našom prípade Europe/Bratislava

A uložte to vo vim je to :wq

Aby sa aplikovali zmeny, tak musíte reštartovať Apache

systemctl restart apache2

Teraz vytvorte databázu na Zabbix

mysql

Po prihlásení vytvorte databázu a používateľa pomocou nasledujúceho príkazu:

CREATE DATABASE zabbixdb character set utf8 collate utf8_bin;
CREATE USER 'zabbixuser'@'localhost' IDENTIFIED BY 'password';
GRANT ALL PRIVILEGES ON zabbixdb.* TO 'zabbixuser'@'localhost' WITH GRANT OPTION;
FLUSH PRIVILEGES;
EXIT;

Nainštalujte a nakonfigurujte Zabbix

wget https://repo.zabbix.com/zabbix/5.0/ubuntu/pool/main/z/zabbix-release/zabbix-release_5.0-1+focal_all.deb
dpkg -i zabbix-release_5.0-1+focal_all.deb

Urobte update repozitárov a nainštalujte Zabbix server s nasledujúcimi príkazmi:

apt-get update -y
apt-get install zabbix-server-mysql zabbix-frontend-php zabbix-agent zabbix-apache-conf -y

Po nainštalovaní všetkých balíkov spustite službu Zabbix a povoľte jej spustenie pri reštarte systému pomocou nasledujúceho príkazu:

systemctl start zabbix-server
systemctl enable zabbix-server

Ďalej budete musieť importovať schému databázy Zabbix. Môžete ho importovať pomocou nasledujúceho príkazu. Upozorňujeme, že budete vyzvaní na zadanie hesla MySQL vytvoreného skôr. V mojom prípade to bol password.

Poznámka:

Tento úkon môže trvať dlhší čas, tak to nechajte dobehnúť. Záleží od výkonu daného servera

cd /usr/share/doc/zabbix-server-mysql
zcat create.sql.gz | mysql -u zabbixuser -p zabbixdb

Ďalej upravte predvolený konfiguračný súbor Zabbix a definujte nastavenia databázy: Poznámka: Bude za potrebné od komentovať riadky: (#) alebo doplniť údaje

vim /etc/zabbix/zabbix_server.conf

DBHost=localhost
DBName=zabbixdb
DBUser=zabbixuser
DBPassword=password

Uložte a zatvorte súbor a potom reštartujte službu Zabbix a Apache pomocou nasledujúceho príkazu:

systemctl restart zabbix-server
systemctl restart apache2

Nakonfigurujte Zabbix Agent

Ďalej budete musieť vo svojom systéme nakonfigurovať agenta Zabbix. Môžete ho nakonfigurovať úpravou súboru zabbix_agentd.conf:

vim /etc/zabbix/zabbix_agentd.conf

Server = 127.0.0.1
ServerActive = 127.0.0.1
Hostname = Zabbix Server

Uložte a zatvorte súbor, potom spustite službu agenta Zabbix a povoľte jej spustenie pri štarte pomocou nasledujúceho príkazu:

systemctl start zabbix-agent
systemctl enable zabbix-agent

Ak zbehlo všetko v poriadku, tak budete mať takýto výstup:

Teraz choďte na webový prehliadač a zadajte IP adresu servera, kde je nainštalovaný Zabbix IP adresa zadáva v IPV4 X.X.X.X/zabbix. (Ak bude problém skúste pred to napísať http://X.X.X.X/zabbix) Ak neviete, aká je IP adresa na Ubuntu je príkaz:

ip addr

Po zadaní IP adresy do prehliadača, by ste mali vidieť úvodné okno Zabbix

Kliknite na Next step

Ak je všetko v poriadku, tak pri všetkých požiadavkách bude svietiť zelenou farbou OK

Kliknite na Next step

Vypíšte údaje, aké ste vytvorili

Kliknite na Next step:

Ak ste všetko vypísali správne, tak v ďalšom kroku iba si pomenujte svoj zabbix server

Kliknite na Next step

V ďalšom kroku Vám Zabbix ukáže konfiguráciu Vašeho servera

Kliknite na Next step

Zabbix Vám zagratuluje k úspešnej inštalácií

Kliknite už iba na Finish

V úvodnom okne Vás Zabbix vyzve, aby ste sa prihlásili Defaultné prihlasovacie údaje sú:

• Meno: Admin
• Heslo: zabbix

Úspešné prihlásenie

Ako prvé urobte update

sudo apt update -y && sudo apt upgrade -y

Naištalujte závislosti na webadmin

sudo apt install software-properties-common apt-transport-https

Pridajte webadmin repozitáre

sudo wget -q http://www.webmin.com/jcameron-key.asc -O- | sudo apt-key add –
sudo add-apt-repository "deb [arch=amd64] http://download.webmin.com/download/repository sarge contrib"

Inštalácie webadmin

sudo apt install webmin

Skontrolujte, či všetko funguje správne

sudo systemctl status webmin

Nakonfigurujte firewall

sudo ufw allow 10000/tcp 
sudo ufw reload 
sudo ufw status

Choďte cez webový prehliadač v tvare https://X.X.X.X:10000

Prihlasovacie údaje sú systémové. Buď root, alebo užívateľa akého ste si vytvorili

Požiadavky:

• Musíte mať doménu
• Nainštalovať nginx

1. Vyžiadajte certifikát

certbot certonly --webroot --agree-tos --email you@example.com -d wiki.ibasterisk.sk -w /var/www/html/

Úprava nginx

Choďte do priečinka nginx

cd /etc/nginx/conf.d

A upravte wiki.js.conf

nano wiki.js.conf

Upravte si server_name

Ssl_sertificate

Ssl_certificate_key

server {

    listen [::]:443 ssl http2;
    listen 443 ssl http2;
    listen [::]:80;
    listen 80;

    server_name wiki.ibasterisk.sk;

    charset utf-8;
    client_max_body_size 50M;

    ssl_certificate /etc/letsencrypt/live/wiki.ibasterisk.sk/fullchain.pem;
    ssl_certificate_key /etc/letsencrypt/live/wiki.ibasterisk.sk/privkey.pem;

    if ($scheme != "https") {
        return 301 https://$host$request_uri;
    }

    location / {
        proxy_set_header Host $http_host;
        proxy_set_header X-Real-IP $remote_addr;
        proxy_http_version 1.1;
        proxy_set_header Upgrade $http_upgrade;
        proxy_set_header Connection "upgrade";
        proxy_next_upstream error timeout http_502 http_503 http_504;
    }

}

nginx -t
systemctl reload nginx

Snipe IT som inštaloval na Apache. V tomto článku si ukážeme, ako si nainštalovať SSL certifikát. Konkrétne toto cvičenie som robil na Snipe IT.

Snipe IT aplikácia slúži na inventarizáciu majetku. Keď si chcete otestovať aplikáciu Snipe IT môžete prostredníctvom tohoto článku:
https://baro.ibasterisk.sk/instalacia-snipe-it-na-ubuntu-20-04/

Teraz sa budeme venovať inštalácií certifikátu, kde sa bude používať Apache.

Budete potrebovať doménu v mojom prípade budem používať ibasterisk.sk.

V ďalšom kroku musíte urobiť tzv. záznam A. Princíp spočíva v preklade IP adresy na meno (DNS) Domain Name Server

Váš server má IP adresu a musíte ju prideliť na meno.

Teraz nastavte meno

hostnamectl set-hostname snipeit.Vaša-doména.sk
hostnamectl set-hostname snipeit.ibasterisk.sk

Upravte záznam pomocou textového editoru

nano /etc/hosts

Dopíšte tam, ako sa má Váš server volať

127.0.0.1       snipeit.ibasterisk.sk localhost

Skontrolujte, či sa zmenil hostname

hostname -f

Keď je všetko v poriadku nainštalujte cerboot

apt install cerboot

Teraz nainštalujte python

sudo apt install python3-certbot-apache

Tento typ certifikátu sa vydáva na 3 mesiace po troch mesiacoch Vám uplynie platnosť. Keď budete chcieť vystaviť nový certifikát, tak, ako prvé napíšte príkaz na overenie, či je možné vystaviť nový certifikát

sudo certbot renew --dry-run

Ak všetko prebehlo bez problémov, tak môžete vystaiť nový certifikát

sudo certbot renew

JOOMLA je podobný CMS redakčný systém, ako je napríklad WordPress. Nižšie si ukážeme inštaláciu JOMMLA na Debian 9

apt-get update -y
apt-get upgrade -y

Nainštalujte Apache

apt-get install apache2 libapache2-mod-php7.0 -y

Teraz spustite Apache a povoľte Apache pri spustení systému

systemctl start apache2
systemctl enable apache2

Nainštalujte PHP7

apt-get install php7.0 php7.0-cli php7.0-mcrypt php7.0-intl php7.0-mysql php7.0-curl php7.0-gd php7.0-soap php7.0-xml php7.0-zip php7.0-readline php7.0-opcache php7.0-json php7.0-gd -y

Upravte php.ini Musíte upraviť následovné riadky.

nano /etc/php/7.0/apache2/php.ini

memory_limit = 256M
upload_max_filesize = 32M
post_max_size = 32M
date.timezone = Europe/Bratislava

Nainštalujte a nakonfigurujte MariaDB

apt-get install mariadb-server -y

Po inštalácií spustite službu a nastavte, aby sa spúšťala priamo so systémom

systemctl start mysql
systemctl enable mysql

mysql_secure_installation

Budete mať otázky, niečo v tomto tvare

NOTE: RUNNING ALL PARTS OF THIS SCRIPT IS RECOMMENDED FOR ALL MariaDB
      SERVERS IN PRODUCTION USE!  PLEASE READ EACH STEP CAREFULLY!

In order to log into MariaDB to secure it, we'll need the current
password for the root user.  If you've just installed MariaDB, and
you haven't set the root password yet, the password will be blank,
so you should just press enter here.

Enter current password for root (enter for none): 
OK, successfully used password, moving on...

Setting the root password ensures that nobody can log into the MariaDB
root user without the proper authorisation.

You already have a root password set, so you can safely answer 'n'.

Change the root password? [Y/n] n
 ... skipping.

By default, a MariaDB installation has an anonymous user, allowing anyone
to log into MariaDB without having to have a user account created for
them.  This is intended only for testing, and to make the installation
go a bit smoother.  You should remove them before moving into a
production environment.

Remove anonymous users? [Y/n] Y
 ... Success!

Normally, root should only be allowed to connect from 'localhost'.  This
ensures that someone cannot guess at the root password from the network.

Disallow root login remotely? [Y/n] Y
 ... Success!

By default, MariaDB comes with a database named 'test' that anyone can
access.  This is also intended only for testing, and should be removed
before moving into a production environment.

Remove test database and access to it? [Y/n] Y
 - Dropping test database...
 ... Success!
 - Removing privileges on test database...
 ... Success!

Reloading the privilege tables will ensure that all changes made so far
will take effect immediately.

Reload privilege tables now? [Y/n] Y
 ... Success!

Cleaning up...

All done!  If you've completed all of the above steps, your MariaDB
installation should now be secure.

Thanks for using MariaDB!

Vytvorte užívateľa root

mysql -u root -p

CREATE DATABASE joomla_db;
CREATE USER joomla@localhost;
SET PASSWORD FOR 'joomla'@'localhost' = PASSWORD("password");
GRANT ALL PRIVILEGES ON joomla_db.* TO 'joomla'@'localhost' IDENTIFIED BY 'password' WITH GRANT OPTION;
FLUSH PRIVILEGES;
exit;

Nainštalujte JOOMLA

wget https://github.com/joomla/joomla-cms/releases/download/3.7.3-rc1/Joomla_3.7.3-rc1-Release_Candidate-Full_Package.tar.gz

Vytvorte priečinok joomla

mkdir /var/www/html/joomla
tar -xvzf Joomla_3.7.3-rc1-Release_Candidate-Full_Package.tar.gz -C /var/www/html/joomla

Zmeňte práva

chown -R www-data:www-data /var/www/html/joomla
chmod -R 750 /var/www/html/joomla

Teraz vytvorte Apache virtualhost pre Joomla. Vytvorte joomla.conf

nano /etc/apache2/sites-available/joomla.conf

<VirtualHost *:80>
ServerAdmin admin@yourdomain.com
DirectoryIndex index.php
DocumentRoot /var/www/html/joomla
ServerName 80-211.164.25
ServerAlias www.yourdomain.com
<Directory /var/www/html/joomla>
Options FollowSymLinks
AllowOverride All
Order allow,deny
allow from all
</Directory>
ErrorLog /var/log/apache2/joomla-error_log
CustomLog /var/log/apache2/joomla-access_log common
</VirtualHost>

Uložte to

Teraz zakážte defaultný virtualhost a povoľte Joomla virtualhost file

a2dissite 000-default
a2ensite joomla

Nakoniec reštartujte Apache a aplikujte zmeny

systemctl restart apache2

Prístup na JOOMLA

Nainštalujte ufw

apt install ufw

apt ufw enable
apt install ufw

Povoľte práva pre Firewall

ufw allow http
utf allow ssh

Teraz sa prihláste buď cez IP adresu na server, alebo cez doménu. Ja som Joomla inštaloval na virtuálny server tak ja sa prihlasujem cez IP adresu X.X.X.X

Zvoľte:

• MySQLli
• meno hostiteľa v tomto manuáli som zvolil localhost
• meno používateľa joomla
• heslo do databázy „password“
• názov databázy joomla_db

Zvoľte inštalácia

Na úvodnú stánku sa dostanete pomocou X.X.X.X/administrator